Pravda je niekde uprostred - končí obvykle s akousi škodoradostnou víťazoslávou zrážku faktov ten, ktorého argumenty nepresvedčili. Nepresvedčili ani nie preto, že by boli nepresvedčivé. Ich prijatie by totiž znamenalo vymazanie vlastných vžitých predstáv a postojov a tým vytvorenie priestoru na nové poznatky. Až po vytvorení potrebného priestoru môže mozog začať pracovať s novým materiálom. Vymazať niektoré predstavy a postoje môže byť aj príjemné, častejšie je však bolestivé až kruté. Veď komu sa žiada poprieť seba samého? Múdremu je ľahko priznať vlastné mínusy, má dostatok plusov, ale čo my?