Po uliciach chodia vychudnutí ľudia, ktorí nemajú na jedlo, pretože dve tretiny platu mesačne dávajú dôchodcom. Hladní sú však aj penzisti a pri špinavých smetiakoch rozmýšľajú, prečo nemôžu vyžiť ani z tých dvoch tretín. Dospejú k tomu, že v roku 2002, keď mali osemnásť či dvadsať rokov, nezreformovali dôchodkový systém z priebežného na kapitalizačný a na dôchodky početnej skupiny penzistov teda prispieva stále menej pracujúcich.
Táto apokalyptická vízia roku 2050 je síce pritiahnutá za vlasy, no podobná situácia by bez reformy v budúcnosti naozaj hrozila.
Pravicové strany vidia východisko v zavedení modelu penzijného systému á la Čile. Práve čílsku dôchodkovú reformu dnes ekonomické autority v celom vyspelom svete považujú za cestu k spravodlivému a dlhodobo udržateľnému systému. Spočíva v zrušení priebežného systému vyplácania dôchodkov a v zavedení osobných účtov, kde si budú ľudia na svoje dôchodky šetriť. Snahu kopírovať čílsky model potvrdil aj nový minister práce výberom svojho poradcu pre penzijnú reformu. Stal sa ním pravicový ekonóm Ivan Švejna, ktorý nedávno organizoval návštevu čílskeho reformátora Josého Pineru na Slovensku.
