ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK/AP
Pakt stability bol odjakživa tŕňom v oku mnohých ľavicových predstaviteľov a politikov, štedro rozdávajúcich sociálne darčeky občanom voličom. Najmä jeho limit, obmedzujúci deficit štátneho rozpočtu člena Európskej únie na 3 percentá HDP a kumulované erárne zadlženie na 60 percent HDP, si vzali na mušku keynesiánski zástancovia štátnych zásahov do trhového mechanizmu.
Hrádzou proti priveľkému štátnemu intervencionizmu bolo dlhý čas Nemecko: bývalý kresťanskodemokratický kancelár Helmut Kohl a jeho koalícia pravého stredu, ktorí ho presadili v druhej polovici 90. rokov, sa obávali, že keď uzrie svetlo sveta spoločná európska mena, dovtedajší fiškálni „hriešnici“ Taliansko, Španielsko či Francúzsko budú naďalej uskutočňovať hospodársku politiku v znamení obrovských dier v erárnej pokladnici.
