Rozlišovanie kategórie životnosti a neživotnosti sa asi každému z nás spája so školskou poučkou o skloňovaní podstatných mien pes, vlk, býk, vták v množnom čísle (psy/psi, vlky/vlci, býky/býci, vtáky/vtáci). Vo všeobecnom povedomí máme, že zvieratá a ľudia sú síce živé tvory, ale v našej gramatike predsa len naznačujeme medzi nimi istú priepasť. (Koniec koncov gramatické diferencie robíme aj medzi mužmi na jednej strane a ženami a deťmi na strane druhej.)
Oddelenosť živých tvorov od seba aj prostredníctvom jazykovej formy môže naznačovať existenciálne motivácie a dôvody – napríklad strach, hierarchiu, dominanciu, cudzosť. Možno preháňam, ale interpretácia je už raz taká.