Píše Roman Holec (1959),
pracuje v Historickom ústave SAV
Storočné výročie vypuknutia prvej svetovej vojny je celosvetovou udalosťou. Organizujú sa kongresy, muzeálne expozície a početné vedecké podujatia (a to aj u nás), zbierajú sa pamiatky najrôznejšieho druhu (a to tiež aj u nás), pulty v kníhkupectvách sú zavalené desiatkami nových titulov o sarajevskom atentáte, diplomatických rokovaniach, vojnových operáciách (nie však u nás)...
Žiadna politika, až na výnimky
Sto rokov je už dostatočne veľký historický odstup, aby sme mohli hodnotiť a vyvodzovať závery z udalostí, kriticky, bez mýtov a predsudkov vysvetliť pohnútky, zámery a ciele jednotlivých štátov. Vojnové udalosti a ich dôsledky už totiž nemajú žiadny zásadný politický náboj a nie sú nikde politickou témou.
Jedinou výnimkou je dnes už len Maďarsko, kde žije stále pocit krivdy z nespravodlivého trestu za porážku vo vojne a kde prežíva silná subkultúra revízie kultivovaná, žiaľ, aj časťou súčasných politických elít.
Plánované Múzeum Trianonu ako maďarský príspevok k vedeckým diskusiám o vojne a jej dôsledkoch bude skôr jatrením už pomaly storočnej traumy a určite neprispeje k produktívnemu dialógu o spoločnej minulosti.
