Ani to však nič nemení na tom, že Ficovi súperi zatiaľ nič prevratné nepredviedli.
Keďže v dostihoch, kto na seba najlepšie strhne pozornosť, prekonáva či váľa prekážky štrnásť antificov, favorizovaného koňa paradoxne zrejme čaká ľahký život. Alebo sladký, povedal by Fellini.
To, čo v kampani zatiaľ najviac prekvapilo, je Čarnogurského snaha vyrovnať krok v miere „antificizmu“ s ostatnými.
On môže dnes hovoriť čokoľvek, ale výrokový monitor od jeho odchodu z politiky až podnes nepustí: s ohrozením demokracie (a podobne) v prípade víťazstva Fica to buď nemyslí vážne, alebo trinásť rokov rozprával čosi iné, než si myslel.
Jedno i druhé je zle.