Správa o správe prezidenta Ivana G.

Píše publicista Juraj Hrabko

Napriek tomu, že ústava prezidentovi prikazuje podávať v parlamente správy o stave krajiny, aktuálna hlava štátu počas tohto funkčného obdobia nepredniesla ani jednu.

V polovici tretieho týždňa roku 2014 možno konštatovať, že v súvislosti s nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami sa činí už nielen kandidát-premiér, ale zobudili sa aj niektorí ďalší.

Andrej Kiska vyzval premiéra, aby zverejnil zoznam ľudí, ktorí „sprovíziovali“ 50 miliónov eur pre predaji emisií.

Ján Čarnogurský upozornil na hrozbu opätovnej normalizácie, ak by sa prezidentom opäť stal kandidát strany a vlády a vyzval ho, aby pre férovosť volieb zveril vedenie vlády jej podpredsedovi.

Radoslav Procházka zase vyzval kandidáta strany Smer-SD na verejnú debatu o vzťahu prezidenta a vlády. A Milan Kňažko sa predviedol správou o stave republiky.

Na štyri hodnotové témy prišla v podstate jedna reakcia kandidáta strany a vlády Roberta F. - nebude reagovať.

Samozrejme, že nemusí, to však na ich vážnosti nijako neuberá. Znížiť ju môžu iba tí, ktorí ich nadhodili v prípade, keď na ne zabudnú.

Ani Čarnogurský, ani Procházka zrejme neočakávali, že premiér ich výzvy prijme, ale napriek tomu je dôležité, že odzneli.

Prvá medzi rovnými

Keďže každý z uvedených kandidátov si vybral tému sám, z hľadiska dôležitosti sú si rovné.

Prvá medzi rovnými je však správa o stave republiky. Hlavne preto, lebo spoločnosť sa počas tohto funkčného obdobia prezidenta Ivana G. zatiaľ nedočkala ani jednej.

Napriek tomu, že mu ústava správu podať prikazuje - hovorí totiž, že prezident „podáva“ správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach. Nie že ich môže podať. Na úvahe prezidenta je, či udalosti, ktoré sa stali, zhodnotí ako závažné, alebo nie. Ak ich zhodnotí ako terciálne, potom správu podať nemusí.

Iba v posledných dvoch rokoch sa však v krajine stali udalosti, ktoré ako terciálne nedokáže zhodnotiť ani prezident G. – nie preto, lebo by nechcel, ale preto, lebo nemôže. Sám bol v nich na tom až priveľmi zaangažovaný, aby len tak tvrdil, že žiadne závažné otázky neriešil – vyrušovať ho nemusela masa ľudí v uliciach v súvislosti so zverejnením spisu Gorila ani hospodárska kríza či znižovanie životnej úrovne ľudí.

Nepovažovať však za závažné politické otázky pád vlády, zúrivú novelu Ústavy SR či predčasné parlamentné voľby alebo začiatok okupácie krajiny stranou a vládou, teda pokus o zmenu režimu a charakteru štátu, sa však jednoducho nedá. Pretože nimi jednoznačne sú.

Pritom práve pred rokom tak predseda parlamentu, ako aj premiér unisono presviedčali verejnosť, že prezident G. už-už v parlamente vystúpi, a preto nie je potrebné, aby mimovládni poslanci iniciovali schôdzu parlamentu „k nevymenovaniu kandidáta na generálneho prokurátora SR Jozefa Čentéša, riadne zvoleného NR SR“. Po roku tak otázka znie, či klamali šéfovia parlamentu a vlády, alebo boli oklamaní prezidentom?

Inak, ako sa stali

Myslím si, že v tomto prípade boli oklamaní aj preto, lebo ako je všeobecne známe, prezident G. interpretuje viaceré udalosti inak, ako sa stali.

Napríklad, nedávno tvrdil: „Verejne som povedal, že som akoby člen Smeru.“ Prvým faktom však je, že uvedené povedal v uzatvorenej straníckej spoločnosti a druhým, že to popieral – „určite to nie je pravda“ - až dovtedy, kým sa neobjavil videozáznam. A pravda.

Možno by mohli všetci kandidáti napísať a zverejniť vlastnú krátku správu o stave republiky. Aby sa dali porovnať. Nielen vzájomne, ale aj so správou, s ktorou zrejme o pár týždňov vystúpi súčasný prezident.

Je totiž nepochybné, že svoj odchod z paláca za závažnú otázku považuje. Aj napriek neprajníkom, podľa ktorých by mal odísť takzvaným Hudecovým spôsobom, teda s kabátom cez hlavu a zadným východom.

Prečítajte si ďalšie komentáre:

[content type="avizo-clanok" img-db="fila" id="7069617" url-type="sme-article"]Nenechajte sa pomýliť pohľadom z okna, predvolebná kampaň sa ešte nezačala. Nikto teda nebude ani skúmať, kto ju platí, píše Lukáš Fila[/content]

[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="7069599" url-type="sme-article"]Palestínčania sa nemôžu čudovať, ak sa bezpečnostné služby začnú o ich zastúpenia a diplomatov zaujímať oveľa intenzívnejšie, myslí si Peter Morvay[/content]

[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7069601" url-type="sme-article"]Čo zostane z SaS, ak Sulík uspeje v eurovoľbách? pýta sa Peter Schutz[/content]