Od Richarda Sulíka je vysoko proeurópske rozhodnutie, že sa bude uchádzať o dôveru na listine SaS do Európskeho parlamentu.
Jeho angažmán aj s kampaňou, ktorú rozpúta SaS, zaiste zdvihne účasť pri urnách, ktorá v týchto voľbách „tretieho rádu“ bola na Slovensku už dvakrát najnižšia v Európe.
Z faktu, že s čestnými výnimkami Le Pena a Cohn Bendita na Slovensku budeme mať prvého straníckeho predsedu kandidujúceho do europarlamentu, nerobme zbytočne kovbojku.
Lisabonskou zmluvou sa jednak význam parlamentu zvýšil. A hoci stále nie je zďaleka taký ako Komisie a Európskej rady, kandidatúra predsedu SaS je akoby upozornenie tým Slovákom, ktorí si myslia, že alfa a omega v štáte je Fico, že z národnej úrovne sa čoraz viac rozhodovania sťahuje do Bruselu. (Niektorí znalci dokonca tvrdia, že je tam už 80 percent.)
Ak sa o Európskom parlamente na Slovensku zatiaľ vedelo asi toľko, že sa doň odchádza buď na politický dôchodok, alebo do exilu politici, ktorí upadli doma do nemilosti, a ešte neschopní politici tretieho-štvrtého sledu, tak Sulík dáva tomuto obrazu ranu. A eurovoľbám azda inú váhu.
Potiaľ je aj všetko v poriadku. Najmä ak zvážime, že Európa je Sulíkovou srdcovou agendou. Celkom iná vec je otázka, že ak získa päť percent a z tretieho poradia prekrúžkuje kolegu Oravca – čo je viac než pravdepodobné – čo zostane z SaS bez predsedu.
Pretože jeho predstava, že niet rozdielu medzi poslancovaním doma a v Bruseli, je, samozrejme, buď nesmierne naivná, alebo až priveľmi rafinovaná. To v tom prípade, ak po úspešnej voľbe ohlási – sorry, milí voliči, ale ten Fico tu tak ničí demokraciu, že naozaj, ale naozaj vás musím zostať brániť vlastným telom.
V bojovom hesle „všetci za Brusel, my za vás“, s ktorým vstupuje do kampane, je zostručnený jeden z omylov slovenského suverenizmu. Keďže bývalý priateľ Kollár nastupuje do kampane so zvolaním „Bruselský fanatizmus prekonal všetky očakávania“, o tú päťpercentnú latku zrejme zvedú ľúty bratovražedný boj.
Zaujímavá by mohla byť otázka pre Sulíka i Kollára, že ak si tak v európskej otázke vzájomne rozumejú, prečo nevytvoria koalíciu. Myšlienka, že ak sa začnú prebíjať v miere suverenizmu, naposledy a najlepšie sa budú smiať eurofili, je zrejme príliš zložitá, aby sa ňou zaoberali.
Prečítajte si aj ďalšie komentáre:
[content type="avizo-clanok" img-db="cikovsky" id="7070957" url-type="sme-article"]Vašej banke sa vyplatí investovať čas a peniaze do toho, aby vám odchod čo najviac sťažila, píše Konštantín Čikovský[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="7070966" url-type="sme-article"]Prezident Miloš Zeman a vláda Bohuslava Sobotku sú si takpovediac súdení, myslí si Peter Morvay[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7070963" url-type="sme-article"]Slovensko môže mať ozaj pestré zastúpenie na skeptickom krídle europarlamentu, píše Peter Schutz[/content]
