Píše politológ Miroslav Kusý (1932)
Zhodou okolností sa mi dostala do rúk kniha slovenských prekladov Havrana od E. A. Poea (Bratislava, Petrus 2000).
Bol som práve pod silným dojmom posledného článku Roberta Fica v denníku SME a ako som tak v Havranovi listoval, stále viac sa mi vnucovala myšlienka: veď je to (aj) o ňom, o Ficovi!
Neviem, či sa už niekto v tomto zmysle inšpiroval Poeovým Havranom podobne, ako sa mnohí inšpirovali Shakespearovým Macbethom, ale za pokus to stojí.
Ako tie slovenské verzie Havrana po sebe časovo nasledujú, mení sa v nich preklad havranovho zlovestného ortieľu: nevermore (nikdy viac). A vždy mi neodbytne pripomína dôležitú črtu alebo epizódu z Ficovej komunikácie s verejnosťou. Napríklad hneď v tom prvom (Karol Strmeň):
Divil som sa: „Špata dáka, ale ako plynne kráka,
i keď márna reč mu nemá pravdy ani máčny mak.“
Privádza ma k uzáveru, že sa nikto živý veru
neprizeral proti šeru na tak mrcha vtáka tak –
ponad mramor bielej busty na tak mrcha vtáka tak,
Meno vraj mu „Neborák“.
To mohlo byť vtedy, keď Fico žaloval Shootyho za karikatúru s jeho chrbticou, kde sa vraj kruto vysmieval „neborákovmu“ utrpeniu. Nepamätám si už, čo vysúdil a či to bolo dostatočne primerané bolestivému pokriveniu jeho chrbtice.
Nasledujúce verše zas poeticky presne vyjadrujú Ficovu stereotypnú odpoveď na goriliu otázku o jeho účasti na posiedkach v istom sprofanovanom byte. Odpoveď znie: „Neodpoviem, veru nie!“ Poetka (Jana Kantorová-Báliková) to vyjadrila takto:
Zmätený tým, ako jeho škrekot zaťal do živého,
vravel som si: „Celkom iste nezmôže sa na iné.“
