Pred siedmimi rokmi obsadilo komando Šamila Basajeva nemocnicu v juhoruskom Buďonnovsku. Zhodou okolností sme vtedy boli v nemocnici na rokovaniach. Rozhovory o prepustení rukojemníkov vtedy viedol Basajevov „tlačový hovorca“ Aslanbek Abdulhadžijev. Skupina asi pätnástich ruských vyjednávačov, špecialistov na boj proti teroru, ho obklopovala uprostred záhrady priamo pod oknami kliniky, kde Basajev držal niekoľko stoviek pacientov a lekárov. V oknách stálo niekoľko zdravotných sestier a chorých, ktorých znútra držali Basajevovi samopalníci ako živé štíty. Všetkých nás obklopovali stovky namierených hlavní jednotiek ministerstva vnútra a špeciálnych zložiek.
Aslanbek Abdulhadžijev žiadal voľný prejazd pre celé komando späť do Čečenska. Jeden z ruských vyjednávačov sa spýtal: „Čo vlastne chcete?“ Abdulhadžijev rozpačito rozhodil rukami a povedal vetu, ktorú si dodnes pamätáme: „Rebjata, davajte, zakončim etu vojnu. My chotim mira. Eto naše trebovanije.“
V tom čase kulminovala prvá časť čečenskej vojny. Ruské letectvo a delostrelectvo už prakticky zlikvidovalo panelákové sídliská v Groznom aj so zostávajúcimi obyvateľmi, počet mŕtvych dosahoval takmer 50-tisíc, armáda generála Gračova vyhladzovala jednu dedinu za druhou.
Vo svetle onoho bezprecedentného štátneho teroru ruskej armády by sa mohli zdať vtedajšie čečenské požiadavky naivnými. Keby nezazneli znova túto stredu, pri obsadení moskovského divadla. Komando novej generácie (buďonnovskí ozbrojenci vrátane Abdulhadžijeva už väčšinou padli) znovu žiada zastavenie vojny a odchod ruských vojsk. Nie sú to obvyklé požiadavky teroristov: lietadlo na útek, prepustenie kumpánov, peniaze… „Just peace,“ ako nám kedysi povedal svojou neobratnou angličtinou Apti Bisultanovn, čečenský minister kultúry (je tiež mŕtvy).
Po 11. septembri svet hodil masové porušovanie ľudských práv v Čečensku k vnútorným záležitostiam Ruskej federácie – napriek tomu, že genocída priniesla smrť desatine národa a tretina sa zmenila na utečencov. Svetová verejná mienka tak zlenivela, že prestala byť zvedavá na dôvody, ktoré človeka vedú k takému nepochopiteľnému činu, ako je položiť život za myšlienku (nech už je z nášho pohľadu akokoľvek zvrátená). Terorista je skrátka terorista a či unesie lietadlo s vyhliadkou na miliónové výkupné, či zadrží rukojemníka a žiada zastavenie bombardovania, je pre väčšinu obyvateľov civilizovanej časti planéty (rozumej tej, ktorá si nepamätá vojnu na svojom území) to isté.
