V časoch tuhého mečiarizmu som v jednom páchnucom bratislavskom bufete stretol vplyvného spisovateľa a funkcionára spisovateľskej organizácie.
Spoločné čakanie na držkovú som otvoril otázkou o jeho spokojnosti s miláčikom národa a zároveň jeho chlebodarcom.
Spisovateľ namiesto spokojnosti so svojím postavením vybuchol a v tom bufete vytesal nezabudnuteľnú vetu: Jeden Mečiar je pre Slovensko málo! Kiež by sme ich mali aspoň dvesto!