Píše Marian Majer,
analytik Centra pre európske a severoatlantické vzťahy
Dôsledkom sú aj desiatky tisíc mŕtvych v Sýrii.
Medzinárodní vyjednávači pod vedením OSN hľadajú politické riešenie občianskej vojny v Sýrii.
Rokovania by mali nadviazať na diplomatické dohody minulého roka o zastavení výroby chemických zbraní a zničení chemického arzenálu Sýrie.
Hoci výsledky rokovaní je zložité predvídať, dá sa predpokladať, že k zmiereniu znepriatelených skupín zatiaľ nedôjde.
Ťažkosti pri hľadaní konsenzu naznačil i neúspešný pokus generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna posadiť k rokovaciemu stolu aj Irán, čím ohrozil účasť sýrskej opozície.
Hoci dnes sa javí ako najdôležitejšie práve diplomatické vyjednávanie, z hľadiska budúcnosti je dôležité znova si pripomenúť, prečo vôbec došlo v Sýrii k rozpútaniu občianskej vojny.
Pretože aj keď sa zdá, že zatiaľ víťazí medzinárodná diplomacia, právo a hlavne zdravý rozum, pri pohľade na túto krízu z trochu iného uhla, možno o tom vyjadriť prinajmenšom pochybnosti.
Do silného povedomia sa kríza dostala až po vyše dvoch rokoch od prepuknutia. Až po tom, ako v jej dôsledku zomrelo viac ako 120-tisíc ľudí a takmer dva milióny ďalších zo Sýrie utiekli do susedných krajín. Ale aj po tom, ako v rokoch 2011 a 2012 neprešlo viac rezolúcií odsudzujúcich konanie sýrskeho režimu, či po tom, ako sa Turecko a Izrael dostali s Damaskom po ostreľovaní ich územia sýrskymi raketami do stavu diplomatickej averzie.
Až chemický útok na predmestie Damasku Ghouta v auguste 2013, pri ktorom podľa rôznych odhadov zomrelo niekoľko stoviek ľudí (americká správa o incidente hovorí o takmer 1500 mŕtvych), vyvolalo konkrétne kroky mocností. Americký prezident Obama hovoril o prekročení červenej čiary a spolu s Francúzmi začal hroziť vojenským úderom.
Hoci útok mal mať selektívny charakter, a teda cieľom mali byť sýrske vojenské zariadenia, časť pozorovateľov začala prirovnávať situáciu k Iraku či k Afganistanu a mnohé štáty na čele s Ruskom spomínali hrozbu opätovného porušenia medzinárodného práva zo strany Washingtonu (a Paríža), ak by k útoku naozaj došlo.
Dve výnimky sú málo
Čo teda hovoria základné princípy medzinárodného práva?Najmä Charta OSN, prijatá po druhej svetovej vojne ako základný dokument nového medzinárodného poriadku, by mala byť pre nás hlavným návodom na riešenie medzinárodných sporov. Tento dokument pod vplyvom naivnej túžby po zabránení zverstiev svetových vojen deklaruje, že každý problém by mal byť medzi štátmi riešený mierovou cestou.
Povoľuje iba dve výnimky.
