O slovenskom extrémizme vám povie viac ako desiatky štúdií.
Video, kde holohlaví chlapi kopú do hlavy človeka bezmocne ležiaceho na chodníku a udierajú ženu, ktorá ho chce chrániť, si treba pozrieť. Incident, ktorý sa odohral minulý október v Nitre, totiž hovorí niekoľko vecí o dnešnom Slovensku.
Po prvé, je vysvedčením práce polície a prokuratúry. Nahrávka úplne jasne ukazuje tváre útočníkov. Od napadnutia ubehlo šestnásť týždňov. Za ten čas sa nepodarilo nikoho ani len obviniť. Nehovoriac o tom, že cez sviatky sa útok na rovnaký podnik zopakoval. Kedy a čo chcú rýchle a dôsledne vyšetriť, keď nie toto?
Keď Hedviga Malinová nahlásila, že ju v Nitre napadli extrémisti, boli premiér aj minister vnútra ochotní venovať jej tlačovku, nasledovalo policajné vyšetrovanie a sedem rokov konania pred prokuratúrou. A prečo? Lebo vraj nehovorila pravdu. Tu extrémisti z toho istého mesta úplne bezpochyby páchajú násilnú trestnú činnosť, ktorá je nepomerne nebezpečnejšia než akákoľvek lož, ktorú by si kto kedy dokázal vymyslieť, a záujem štátu nevyzerá zďaleka taký intenzívny.
Potom je tu druhý dôvod, prečo si desivú nahrávku pamätať – často sa teraz hovorí o problematickom spolužití Rómov s väčšinovým obyvateľstvom. Tak tu vidíme, čo je jeden „biely“ Slovák schopný spraviť druhému.
Či rátame objem ukradnutých peňazí, alebo brutalitu, neexistuje zrejme kategória trestnej činnosti, v ktorej by väčšinové obyvateľstvo neviedlo. Treba na to myslieť vždy, keď sa niekto pokúša tvrdiť, že nejaký konkrétny incident ukazuje povahu celého etnika.
Takisto treba pri zásahoch kukláčov v nejakej osade či dedine pamätať na to, že tamojší obyvatelia nie sú všetci rovnakí, tak ako všetci Nitrania nechodia do miestneho „kartárskeho klubu“.
No a tretí dôvod, prečo by video mal vidieť každý, je Marian Kotleba. Toto sú ľudia, s akými sa on spolčuje. Všetky reči o tom, že mu treba dať šancu, že až vo funkcii župana sa ukáže, čo je zač a podobne, sú mimo. Vyholení muži, s ktorými sa rád ukazoval na verejnosti ako líder Slovenskej pospolitosti a ktorí mu dnes robia „ochranku“, nie sú žiadni prestrojení členovia Slovenskej debatnej asociácie.
V mnohých prípadoch sú to ľudia, pre ktorých je násilie prirodzeným spôsobom riešenia konfliktov a ktorí to s etnickým a stavovským delením spoločnosti a zrušením demokracie myslia úplne vážne. Možno to jeho súčasní podporovatelia pochopia skôr, než ho svojimi hlasmi pošlú do parlamentu.
