Jurajovi Karpišovi z INESS a Martinovi Filkovi z Inštitútu finančnej politiky sme položili štyri otázky na tému dane a etika.
Juraj Karpiš je analytikom inštitútu INESS. Ľudia z tohto inštitútu sa netaja tým, že viac ako štátne úrady sa im pozdávajú súkromné firmy a sú presvedčení, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde si štát berie z daní až príliš veľa a rieši veci, do ktorých ho nič nie je.
Martin Filko pracuje ako hlavný analytik na ministerstve financií, formálne sa tomu hovorí riaditeľ Inštitútu finančnej politiky. Ten zvykne pripomínať, že v Európe sa zdaňuje ešte viac, ako u nás a že ak chceme, aby štát fungoval lepšie, tak bez zvýšenia niektorých daní, napríklad z majetku, to nepôjde.
Títo dvaja ľudia na seba občas natrafia napríklad na Facebooku a vedú niekedy vecné, inokedy osobné debaty. Aj o tom, na koho strane je rozum a etika. Preto sme im položili štyri otázky na tému dane a etika. Ich odpovede vám predkladáme na posúdenie.
Martin Filko: Hnev nie je dôvod na neplatenie daní
1. Dá sa podľa vás určiť, kedy je daňový systém/daňové zaťaženie neetické? Ako sa má určiť hranica?
K mojej spoločenskej filozofii: každý má právo budovať svoje šťastie vlastným spôsobom. A nikto nie je ostrov, často sa to dá len v spolupráci s inými. V životnom či obchodnom partnerstve, v skautingu, v Greenpeace.
Z benefitov spoločenskej infraštruktúry je takmer nemožné niekoho vylúčiť. Pamätáte, ako minulý rok zastavil Dunaj protipovodňový val? Jedlo, prístrešie, základné vzdelanie a zdravotná starostlivosť sú zasa nevyhnutnou podmienkou života, aspoň trochu naplneného. Preto ich mnohí pokladajú za ľudské právo. Súčasťou spoločenskej zmluvy moderných demokracií je povinnosť prispievať na túto infraštruktúru a služby. Aké presne a ako sa za ne zaplatí, je jednou z najdôležitejších otázok politiky.
Nevnucujem vám svoje videnie dobrého usporiadania spoločnosti. Takisto ma niekedy pomery na Slovensku omínajú. Je plne oprávnené ich zmeniť, reformou alebo podľa gusta aj radikálne na komunistický či libertariánsky raj. No dovtedy nie je správne čerpať zo spoločnosti len výhody a nepodieľať sa na nákladoch.
Daňový systém má problém, ak umožňuje privilegovaným, drzým a hrubokrkým čierne pasažierstvo na úkor ostatných. Plátať podobné diery nie je len užitočné, ale aj správne. Umožňuje to postupne znížiť dane tým, ktorí ich poctivo platia alebo im poskytnúť viac verejných služieb.
Dôležitá je vertikálna a horizontálna daňová spravodlivosť. Aby tí s vyšším príjmom neplatili menej než tí s nižším. A aby boli podobné aktivity zdaňované rovnako, bez ohľadu na právnu formu. Pokiaľ iným neprinášajú trhom neocenené prínosy a náklady. Pochopiteľne, dane by za štandardných okolností nemali byť konfiškačné, udeľované ex post ani ako pomsta.
Ťažko nájdeme zhodu v tom, aká výška daní je ešte morálna. Skôr vieme povedať, či sú sadzby daní na Slovensku lafferovské (s ďalším zvyšovaním by celkový výnos klesal; pravdepodobne nie), alebo nadmieru narúšajú ekonomickú aktivitu (možno áno, pri nízkopríjmových pracujúcich).
2. Ako by ste hodnotili kvalitu slovenského daňového systému? Aká je protihodnota, ktorú dostávajú daňovníci za svoje dane a odvody?
Pozitívna je u nás široká báza mnohých daní a vďaka tomu ich stále nízke sadzby. Daňovému mixu by prospelo zníženie váhy odvodov a posilnenie zdanenia majetku.
