Píše spisovateľ, dramatik a režisér Silvester Lavrík (1964)
S úradujúcim premiérom sme jeden ročník. Bol by som rád, keby sa tým všetko, čo máme spoločné, končilo. Nie je to tak. Jemu sa to určite páči ešte menej ako mne, ale čo narobíme? Susedov ani rodinu si nevyberáme. Ani rovesníkov.
K tomuto naliehavo dojímavému zisteniu som dospel po pozretí si jeho úprimne učesaného predvolebného videa. Aby sme hĺbku tohto sviežeho audiovizuálneho dielka vyznačujúceho sa už na prvý pohľad poučenou dramaturgiou dokázali oceniť, nezaškodí pripomenúť si atmosféru doby, do ktorej skúsení tvorcovia tohto nadčasového opusu svoje citlivo štylizované rozprávanie o krajine detstva mocného premiéra zasadili.
KRESBA - VIZÁR
Od Dunaja k strmým štítom Tatier
Náš ročník sa k témam ako prvé sväté prijímanie a pioniersky sľub dostal v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Pionierske schôdzky sme mávali raz do týždňa, hneď po vyučovní. Hodiny náboženstva vzápätí po nich. Kto by si kazil dve popoludnia v týždni, keď môže len jedno? Oboje bola nuda na skapanie. Nik sa nedral dopredu, nehlásil, neusiloval vynikať. Ak nerátame zber prázdnych makovíc, pomarančových šupiek, pagaštanov konských a plnomocných odpustkov, ani nebolo v čom.
