Pred tromi-štyrmi rokmi ma pozvali do STV robiť rozhovor o vstupe do únie. Ako politický diletant som sa začudoval, ale povedali, že potrebujú názory neodborníkov. Pustili kameru, položili otázku a ja som vyslovil pochybnosti o zmysle a fungovaní tejto organizácie a poukázal na korupciu a rozkrádanie. Zmienil som sa o europoslancovi, ktorý zobral so sebou na (európskymi daňovníkmi zaplatený) výlet zubára svojej matky. Interview sa skončilo, svetlá zhasli. Poďakovali sa mi a oznámili, že môj názor asi neodvysielajú, pretože projekt je financovaný úniou. Nie som až taký zadubený, aby som nevedel, že momentálne asi inej cesty niet (už to pochopili aj v HZDS) a je to lepšie než RVHP, ale je zopár vecí, ktorým nerozumiem.
Akým jazykom sa budú občania megaštátu dorozumievať? Angličtina je oficiálne nepopulárna, Francúzi i Nemci prednedávnom začali veľké kampane za očisťovanie svojich jazykov od jej nánosov. Ak má byť teda voľný pohyb pracovnej sily, nebude mu trošku prekážať, že každých tristo kilometrov sa bude treba učiť iný jazyk? Už teraz sú na Slovensku problémy s maďarskými školami, čo bude, keď sa zrazu zapáči na Slovensku 200-tisíc Grékom alebo Dánom?
Berúc do úvahy, že v Európe vznikajú štáty, ktoré sa vymedzujú národne a jestvujúce štáty posilňujú nielen národné identity, ale aj monopoly (napríklad francúzska energetika), je predstava fungujúceho nadnárodného štátu dosť vzdialená. Kto vysvetlí baskickým a iným separatistom, že už je všetko inak a od Paneurópy sa separovať nemôžu? Čo so slovenskou ústavou, ktorá sa začína tak, ako sa začína?
Nehovorí sa to nahlas, ale jedným z cieľov veľkej Európy je aj vytvorenie protiváhy USA. Nuž, ešte chvíľu to potrvá, kým európsky občan bude schopný presídliť sa trebárs z Nižnej Hutky do Lisabonu tak rýchlo a ľahko, ako jeho americký náprotivok z Niagara Falls do San Diega, prípadne tam dostávať podporu v nezamestnanosti. Rómovia to vyskúšali a okamžite prišli vízové povinnosti. Hneď bolo po paneurópanstve.
