Keď píšeme o výsluhových dôchodkoch policajtov a vojakov, tak sa nahnevane ozvú. Netajíme sa, že s ich výsluhovými dôchodkami máme principiálny problém. A nielen s tými najčudnejšími, keď vojenský či policajný úradník v strednom veku odchádza do civilu aj s výsluhovým dôchodkom, no ďalej pritom pracuje v tej istej kancelárii za civilný plat. Princíp výsluhových dôchodkov je spochybniteľný aj pri „normálnych“ vojakoch a policajtoch.
Ich najčastejší protiargument znie, že výsluhové dôchodky po pätnástich či dvadsiatich rokoch sú len malou odplatou za riziko, ktoré pre krajinu podstupujú. No zvlášť pri policajtoch, ktorých je násobne viac ako vojakov, to neplatí. Ak by sme chceli niekoho kompenzovať za rizikovú prácu (meranú napríklad cez smrteľné pracovné úrazy), policajti by to neboli.
Ak si prepočítame počty smrteľných pracovných úrazov na počet pracujúcich v jednotlivých odvetviach (vrátane manažérov, administratívnej sily a pod.), vyjde nám, že práca v doprave a stavebníctve je rizikovejšia. Pre generáciu terajších dôchodcov platilo, že vysoko rizikové bolo aj lesníctvo či priemyselná výroba. A to sme medzi policajtov už zarátali aj profesionálnych hasičov, pri ktorých je rizikovosť vyššia.
Hlavná pointa však je, že systém odmeňovania nemôže fungovať podľa pocitu dôležitosti tej ktorej práce. Aká by potom bola spravodlivá mzda pre tých, ktorí zachraňujú životy? Resuscitujú ľudí po haváriách? Alebo ako spravodlivo oceniť hodnotu práce profesionálnych rodičov či terénnych sociálnych pracovníkov?
Na to, ako správne odmeňovať, existuje stručná odpoveď: platy a benefity by mali byť presne také, aké treba na to, aby za ne primerane schopní ľudia boli ochotní vykonávať dobre danú robotu. Peniaze zaplatené navyše sú vynaložené neefektívne. Alebo má niekto chuť vysvetľovať daňovníkom, že časť ich daní sa používa bez toho, aby to prinieslo nejakú hodnotu? Väčšina daňovníkov sú ľudia s menším príjmom.
Jediná legitímna otázka znie, či by v prípade, že by výsluhové dôchodky neboli, hrozil nedostatok vhodných uchádzačov. Nezdá sa. Podľa predstaviteľov polície a armády je záujem mimoriadne vysoký, až taký, že nábor v podstate robiť netreba, stačí vyberať. Aj na ich vysoké školy sa hlási najviac uchádzačov na jedno miesto.
Ak by aj došlo k situácii, že zrušenie výsluhových dôchodkov zníži počet uchádzačov až natoľko, že by ozbrojené zložky nemali dostatok ľudí, je lepšie riešiť to lepším platom pre konkrétne pozície. Vždy to bude efektívnejšie ako kobercový nálet sociálnych istôt pre všetkých policajtov a vojakov na desaťročia dopredu. Nehovoriac o tom, že systém výsluhových dôchodkov po čase vyzlieka príslušníkov zo služby a vytvára ďalšie náklady. Pre mnohých je lepšie brať civilný plat a výsluhový dôchodok zároveň.
Policajti a vojaci by mali dostávať takú veľkú odmenu, aby to bol zaujímavý džob pre dostatočne schopných a charakterných ľudí. Všetko navyše preplácame zbytočne.
Prečítajte si ďalšie komentáre:
[content type="avizo-clanok" img-db="cikovsky" id="7089678" url-type="sme-article"]Pozornosť, ktorá sa dostala na Slovensku korupcii, spôsobila, že sa jej darí horšie, píše Konštantín Čikovský[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="7089681" url-type="sme-article"]Do parlamentu sa Antigorila dostala aj v tej najčistejšej podobe – ako OĽaNO a prezidentská kandidátka Helena Mezenská, píše Peter Morvay[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="mucka" id="7089682" url-type="sme-article"]Ak by sme chceli v našom daňovom systéme ukázať niečo, čo veľmi kričí, je to zaťaženie práce, píše František Múčka[/content]
