Píše ekonóm Vladimír Baláž
z Prognostického ústavu SAV
To nevieme, ale donekonečna trvať nebude.
Často sa stretávame s tvrdením, že akcie nakoniec vždy zarobia viac ako dlhopisy. A preto by mali ľudia v dôchodkovom sporení investovať predovšetkým do akcií. Čo hovorí história?
Čerstvý nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Robert Shiller zozbieral dáta o vývoji amerického akciového trhu od roku 1871. Za posledných 142 rokov akcie (vrátane vyplatených dividend) zarábali v priemere 6,5 percenta ročne, v reálnych cenách (po odpočítaní inflácie).
Dlhodobý priemer pritom zohľadňuje aj dve svetové vojny a dva tucty hospodárskych kríz, keď sa akciám veľmi nedarilo. Mnoho finančných analytikov sa pri pohľade na 142-ročný časový rad neubráni dojmu, že práve objavili akýsi prírodný zákon a akcie jednoducho musia vynášať.
Výnosy na finančných trhoch sa však neriadia prírodnými zákonmi, ale odrážajú rozvoj spoločnosti a ekonomiky a tiež rôzne mánie a psychologické vplyvy. Ak je na nadpriemernom výnose z akcií čosi objektívne, potom je to fakt, že výnos je rizikový a investori za znášanie rizika očakávajú nejakú prémiu.
Dlhodobý nadpriemerný výnos z akcií zakrýva obdobia, keď investori na akciových trhoch boli v strate aj po dvadsiatich rokoch. Je možné, že sa práve nachádzame v období bublinových výnosov? Je to pravdepodobné, pretože investičná bublina z rokov 1990 - 2000 ešte stále trvá.
