Keď Marian Kotleba pred rokom a pol cupital v rovnošate medzi chatrčami v krásnohorskej osade a premeriaval pozemky, bol to taký smutno-smiešny výjav. Občas sa taký spasiteľ – nahnevaný, odhodlaný, slovník plný silných slov – odniekiaľ vynorí, podupe si, zamáva vlajkou a zase sa stratí. Kúzelník Kotleba sa však nestratil a po sérii podobných mediálnych výstupov vyhral župné voľby a vytrel zrak všetkým, čo sa spoliehali na svoju odbornosť, vzdelanie, skúsenosti, peniaze či kamarátov, a to aj napriek – alebo vďaka – tomu, že holokaust označuje za takzvaný a že chce biele Slovensko.