Keď zomrie verejne známa osoba, a zvlášť dlhoročný politik, v novinách sa zvykne spomenúť to dobré i zlé z jeho verejného života a zasadiť to do dobového kontextu. Čo však s Vasilom Biľakom? Dá sa nájsť aspoň niečo, čo mu možno pripísať k dobru?
Bol nepochybne jedným z politikov, ktorí v roku 1968 a počas následnej normalizácie zásadne ovplyvnili smerovanie vtedajšieho Československa. V tomto zmysle išlo o dôležitého človeka. Problém je, kam, akým spôsobom a s akým úmyslom to smerovanie viedlo.
Keby sme uznali Biľakovu nevyjasnenú účasť v Slovenskom národnom povstaní, mohlo by to vyvážiť, že o štyri roky neskôr pomáhal zavádzať a štyridsať rokov udržiavať inú diktatúru?
Keby sa, tak ako mnohí iní komunisti, čo v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch stúpali po kariérnom rebríčku a po životoch miliónov nekomunistov i vlastných súdruhov, pridal k obrodnému procesu, dalo by sa napísať, že sa pri všetkej jeho iluzórnosti aspoň odklonil od stalinizmu. Lenže nestalo sa tak. Vystúpal vyššie a postúpal po ďalších.
Keby bol po revolúcii a po tom, čo ho vyhodili zo strany, prejavil pokoru, dalo by sa povedať, že si neskoro, ale možnože predsa uvedomil neľudskú povahu režimu, ktorý pomáhal nastoliť a riadiť. Ani to sa nestalo. Naopak, prišli rozhovory, v ktorých tvrdil, že komunisti mali revolúcii zabrániť ozbrojenou silou a tiež, že neľutuje cestu, po ktorej kráčal.
Tá bola až neuveriteľne priamočiara. Stranícky aparátnik, poslanec SNR, Národného a neskôr Federálneho zhromaždenia, poverenec školstva, krátko prvý tajomník Ústredného výboru KSS, 35 rokov člen ÚV KSČ, dvadsať rokov člen jeho predsedníctva zodpovedný za zahraničnú politiku a ideológiu. Zodpovedný za Poučenie z krízového vývoja, čistky, zbabrané životy svojich spoluobčanov a pozývací list. Ešteže nápad vytvoriť robotnícko-roľnícku vládu nevyšiel a k moci sa dostali – horribile dictu – umiernenejší kolaboranti.
Z právneho hľadiska je správne, že súd Biľaka bez dôkazu, ktorým má byť originál listu, neodsúdil – tým sa líši právny štát od toho Biľakovho. Lenže utešovať sa tým, že ho až na komunistov nikto nemal rád, akosi nestačí. Hoci by bratské armády prišli aj bez listu, ak toto nebola vlastizrada, tak čo ňou potom môže byť?
Prečítajte si aj ďalšie komentáre, teraz za jeden cent:
[content type="avizo-clanok" img-db="cikovsky" id="7094991" url-type="sme-article"]Ani voličom Kotlebu sa nebude páčiť, ak sa kraj dobrovoľne zriekne peňazí z eurofondov, píše Konštantín Čikovský[/content]
[content type="avizo-clanok" img="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/1/54/5454501/5454501.jpeg?rev=2" id="7094982" url-type="sme-article"]Vedenie reprezentácie sa už dávno rozhodlo, že Šatan na olympiádu nepôjde. Bálo sa to priznať otvorene, píše Vojtech Jurkovič[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="mucka" id="7094974" url-type="sme-article"]Nemecký plán pri prijímaní eura počítal s tým, že europolitici nedostanú do rúk nebezpečné nástroje. Nepodarilo sa to, píše František Múčka[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="zsilleova" id="7094984" url-type="sme-article"]Pomery okolo Ukrajiny najlepšie vysvetľuje otázka, kto a prečo zverejnil nahrávky telefonátov, píše Miriam Zsilleová[/content]
