Keď žabu hodíme do hrnca s vriacou vodou, vyskočí von a zachráni sa. Ale keď ju dáme do studenej vody a tú pomaly zohrievame, po čase sa uvarí. Táto alegória je už banálna. Ale platí.
Tri príklady za stovky ďalších: Kto sa nabalil na krádeži emisií, premiér a minister vnútra vedia, ale nepovedia (dobrý deň, pán Mečiar!). Ombudsmanke, ktorá berie ochranu ľudských práv vážne, vláda zapcháva ústa a predseda parlamentu ju vyháňa z Bratislavy. Extrémisti v Nitre kaličia slušných ľudí, a keď ich polícia po dlhom vajataní konečne obviní, príslušná prokurátorka prepustí násilníkov z väzby.
Prieskum volebných preferencii politických strán, z ktorého vyšlo 7,6 % pre Kotlebovo Naše Slovensko, okomentoval istý opozičný poslanec takto: „Neverím tomu. (...) Je nereálne, aby po tom, čo bol pán Kotleba zvolený a ešte nič neurobil, získala jeho strana plus päť percent.“
