Keď ste na cestách a ocitáte sa, nebodaj, aj mimo starého kontinentu, často sa vás okoloidúci či okolo sediaci pýtajú odkiaľ ste. A niekedy sa rovno ocitáte uprostred debát o identite. Národnej? Európskej? Svetovej?
Keď som mala čosi vyše dvadsať a objavila Deža Ursinyho & Ivana Štrpku, pamätám si, ako som kráčala Bratislavou v ušiach Príbeh či Do tla a nutkalo ma to kdesi na Námestí SNP alebo Ventúrskej zastať - uprostred valiacich sa ľudí - a zvolať: A vy? Viete o tom? Viete, čo my tu máme? Také pesničky! A vzápätí som si uvedomila, že veď to nie je nič tajné, čo sa mi leje do uší ako horká čokoláda. Dokonca to nie je ani v cudzom jazyku. Všetci tí ľudia to môžu počúvať. Ale akosi to nekorešponduje. Tečie pomimo. Nie je to, skrátka, pre nich.
