Na sklonku výnimočnej hokejovej kariéry sa Miroslav Šatan dožil neobvyklej zákernosti. Napriek tomu, že sa v pravom čase dostal do objektívne lepšej športovej formy, než má takmer polovica hráčov, ani po zranení Mariána Gáboríka nenašiel tréner Vladimír Vůjtek preňho miesto v reprezentácii.
Muž s imidžom džentlmena alibisticky poprel vlastné kritériá nominácie. Pred príchodom Šatana z Ameriky tréner vravel, že všetko bude závisieť od jeho formy. Šatan sľúbil, že po troch až piatich zápasoch by sa mal dostať do zápasového tempa. To splnil nad očakávanie, stal sa jasne najproduktívnejším zo sledovanej skupiny slovanistov.
