V Maďarsku dva mesiace pred voľbami v diskusiách už na plné obrátky fungujú osobné útoky, nenávisť a obvinenia z vlastizrady.
Horúcou diskusnou témou je napríklad „privátne“ rozhodnutie orbánovcov o ďalšej výstavbe atómovej elektrárne v Paksi z viacmiliardovej ruskej pôžičky.
Pred niekoľkými týždňami sa vynorila ďalšia „privátna“ akcia: 14. marca na istom ústrednom námestí v Budapešti odhalia sochu na pamiatku sedemdesiateho výročia obsadenia Maďarska nemeckými vojskami práve oproti soche sovietskych „osloboditeľov“. Lebo jedna okupácia je taká istá ako druhá, vraví vláda.
Pamätník však má aj ďalší odkaz. Nová maďarská ústava hovorí, že Maďarsko bolo od marca 1944 do mája 1990 pod cudzou nadvládou a z toho vyplýva, že maďarský ľud nie je zodpovedný za to, čo sa v tomto čase udialo.
Čiže ani za to, že v lete roku 1944 za niekoľko týždňov deportovali do Auschwitzu všetkých maďarských židov žijúcich na vidieku. To urobili nacistickí okupanti.
Lenže osobitná nacistická jednotka zodpovedná za deportácie mala len 40 osôb a keby ich maďarské úrady neboli tak nadšene podporovali, Nemci by neboli schopní deportovať do Auschwitzu 400 000 ľudí ani za celý rok. To povedal počas jeruzalemského procesu samotný Eichmann.
Odkedy vyšiel najavo plán postaviť túto sochu, prebieha v krajine urputná diskusia o maďarskom holokauste, antisemitizme, nacizme, o celej maďarskej histórii 20. storočia a o zodpovednosti.
Pri tejto príležitosti často myslím na Slovensko, na ostrov poriadku a mieru. U nás veru niet nenávisti, niet obviňovania z vlastizrady. My sa neškriepime, nebúrime sa. My sa krčíme a všetko prijímame tak, ako to je. Prijali sme Husáka a Biľaka, celý Mečiarov klan, lebo my by sme ešte aj čertovi dali amnestiu.
My nepomenúvame veci pravým menom, nedívame sa do zrkadla. My pracujeme na tom, aby sme zabudli na minulosť, prevtipkujeme prítomnosť a dobabreme budúcnosť našich detí.
Napríklad tohto roku sme si ani len nepripomenuli Medzinárodný deň holokaustu. Ľudí nezaujíma ani november 1989, ani august 1944. Občania nevedia ani to, či tohto roku bude treba 29. august oslavovať, alebo sa zaň hanbiť!
Ale nič sa nedeje, veď nový župan nám potom povie, čo treba robiť.
Prečítajte si aj ďalšie komentáre, teraz len za jeden cent:
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7099684" url-type="sme-article"]Kým na Západe tradicionalisti reagujú na výstrelky LGBT, na Slovensku idú s delami na vrabce iniciatívne sami, píše Peter Schutz[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="mucka" id="7099695" url-type="sme-article"]Veci treba meniť, aj keď nebudeme bohatší, píše František Múčka[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="fila" id="7099692" url-type="sme-article"]Ak raz úrad povie, že dieťa je týrané, lekári aj súd si až príliš ľahko osvoja jeho názor, píše Lukáš Fila[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="7099691" url-type="sme-article"]Chorobne rozvetvená byrokracia je dnes vlastne jediným „fungujúcim“ ekonomickým odvetvím v Bosne, myslí si Peter Morvay[/content]
