Odkedy demokracia existuje, svet ešte nevidel taký snem štandardnej strany, na ktorom dostal slovo len predseda.
Pozitívna emócia v podaní predsedu Fica je takmer výzvou na psychoanalytický konvent. Teda nie európsky, v rámci ktorého vo štvrtok vyžaroval takú nehu , že ponúkol SDKÚ, KDH a Híd-Mostu takmer predvolebnú koalíciu do europarlamentu.
Nie je jasné, čo na zvrtnutú kocku osudu Figeľ, Bugár a Frešo povedia.
Ficovo láskavé objatie, že „postavme sa všetci štyria a povedzme, ľudia, choďte voliť, a vyberte si už koho chcete z tých štyroch štandardných strán“, by však mali nejako opätovať. Frapantne a rázne.
