Chcete vedieť, ako veľmi sa táto vláda poučila z protestov Gorila, z ohrozenia slobody politickým extrémizmom a z celkovej nedôvery v justíciu?
Stačí sa pozrieť na prípad bývalého košického mestského poslanca za Smer, ktorého odsúdili za korupciu, a odpoveď je jasná – absolútne nijako. Rozhodnutie Tomáša Boreca odložiť Františkovi Olejníkovi výkon trestu obsahuje aj niekoľko ďalších ponaučení.
To prvé je o systéme.
Áno, aj v Česku má minister spravodlivosti právo sťažovať sa na možné porušenie zákona pri súdení. Ale o tom, či bude odložený, alebo prerušený výkon rozhodnutia, musí rozhodnúť Najvyšší súd. U nás nie, minister to môže spraviť sám.
Načo tu potom máme Špeciálny súd, Najvyšší súd, celú zložitú justičnú štruktúru vybojovanú rokmi politických naťahovačiek, ak celú ich prácu môže nakoniec poprieť jeden človek? Čo si o takomto zasahovaní výkonnej moci majú myslieť policajti, prokurátori, voliči?
Druhé ponaučenie sa týka samotného ministra. Čím sa zatiaľ zviditeľnil? Pomohol dnešným advokátom zabetónovať si svoje pozície, armáda ministerských úradníčok sa stala sudkyňami, návrat Sadikiho bol dohodnutý tak, že sa musel znova otvoriť súd, a nevyšiel ani morálny apel na sudcov, aby sa vzdali diskriminačných žalôb.
Vždy bolo jasné, že akýkoľvek „nestraník“, ktorý sadne do Ficovej vlády, má veľkú šancu sa namočiť do všakovakých malérov. Ale podpísať sa pod ponechanie odsúdeného korupčníka na slobode, pričom je to jediný prípad, keď odložil nástup do väzenia?
Posledné ponaučenie sa týka snahy Smeru kádrovať všetkých sudcov, prípadne získať väčší vplyv na dosadzovanie justičných funkcionárov.
Daniel Lipšic asi preháňa, keď vraví, že Fico sa chce stať prezidentom, aby sa v budúcnosti vyhol trestnému stíhaniu. Ale ako ukazujú také emisie, kauzy majú dlhý život a nedá sa vedieť, čo bude o päť-desať rokov. A v strane a jej okolí je asi dosť ľudí, ktorým by sa v normálne fungujúcom štáte s nezávislou justíciou mohlo stať, že im raz ráno prídu na dvere zaklopať kukláči.
Smer teda potrebuje, aby sa ich prešľapy dali zahrať do autu ešte skôr, ako dôjde k rozsudku. Lebo čo keď raz nebudú mať ministra, ktorý nebude tak úzkostlivo strážiť ich „základné práva a slobody“?
Prečítajte si aj ďalšie komentáre, teraz len za jeden cent:
[content type="avizo-clanok" img-db="mucka" id="7105380" url-type="sme-article"]Keď Váhostav píše v etickom kódexe o dôvere, úcte a zmluvných vzťahoch, je to iba výsmech, píše František Múčka[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7105376" url-type="sme-article"]Zatiaľ čo v Česku je korupciou takpovediac samotná politika, u nás sú pochybnosti aj pri jasnej škode, píše Peter Schutz[/content]
