Doteraz si nie som istá, prečo Robert Fico opúšťa výkonnú mocenskú pozíciu a chce prežiť nasledujúcich päť rokov prevažne v protokolárnom háve. „Je veľmi unavený, povedali nám, že si potrebuje oddýchnuť,“ vysvetľovali mi tetky na dedine na strednom Slovensku. „Tak nám to povedali, veď aj Putin to tak urobil a teraz sa vrátil,“ zdôrazňovali mi, úprimne veriac, že pred dvomi rokmi, keď Robert Fico kandidoval s cieľom znovu byť premiérom, nevedel, čo premiérsky úrad obsahuje. My sa môžeme potuteľne usmievať, dôležité je, že tetky, ktoré verili Mečiarovi korzičku, dnes veria jemu.
S únavou to nebude také vážne, pretože z vyjadrení kandidáta na prezidenta presakuje, že ho nebude uspokojovať prostredie pionierskeho paláca, ale že sníva o tom, že pre zahraničie, najmä Brusel, zostane hlavným politickým hráčom Slovenska. A aj keď sa v parlamente pohŕdavo vyslovoval o niektorých predstaviteľoch Únie, sedieť s nimi a premiérmi členských krajín do tretej do rána by mu asi chýbalo.
