Justícia je veľmi špecifické miesto. Je objektívne ťažšie, aby sa nejakej osobnosti v nej podarilo zviditeľniť natoľko, aby bola všeobecne známou ešte predtým, ako ju vyberú do riadiacej funkcie.
Obzvlášť to platí o prokuratúre, ktorej štruktúra a forma riadenia takúto úlohu ešte viac sťažujú. Lenže ťažšie vôbec neznamená nemožné.
Je preto zarážajúce a pre prokurátorov zahanbujúce, že sa okrem aktuálneho šéfa stále nenašiel nik, kto by chcel po blížiacej sa voľbe riadiť špeciálnych prokurátorov.
Všetko predbežne nasvedčuje, že ju bez boja vyhrá Dušan Kováčik. Za jeho riadenia sa pritom z nádeje na razantnejší boj (aj) s politickou korupciou stalo miesto, kde sa prípady tohto typu končia rovnako spoľahlivo ako predtým na Generálnej prokuratúre.
