Zasa by ma mama sfúkla za druhú bradu a otcov nos. Okrem kapusty a uhoriek neznášam skysnutú potravu, ale pohár šampusu som držala, ako sa patrí. Ľahko a pevne. Však mám kinderstube.
„Pripečení vládni byrokrati,“ povedala som dôrazne a s civilizovaným smútkom. „Naši?“ opýtal sa vplyvný politik s nežným náznakom konštruktívneho hnevu. „Kontinuálne vo všetkých vládach dozadu. Aj vaši. Ale aj takzvaní naši s nimi podľa vlastnej potreby kolaborujú. Lenže na chybu dopláca štátny rozpočet aj ľudia. To nám škodí všetkým, naprieč politickým spektrom,“ natočila som sa k fotografovi en face, aby som mediálne preukázala, keď na to príde, že dbám na záujem mamy a ľudu.
„Okrem toho tá chyba núti vládu aj ľudí klamať. Keby len klamať, ale klam zaberá tretinu pracovného času ľuďom aj úradníkom. Úradníkom dokonca viac, pripečený potrebuje na všetko omnoho viac času ako cvičený občan. Spoločne sa správame veľmi neekonomicky. A povedzme si otvorene, môžeme si to dovoliť? Máme predsa záväzky voči Európskej únii!“ zaprela som v sebe intelektuála, nech neničím fajn atmosféru porozumenia etikou. So skrytým prekvapením som zaznamenala, že mi huba zatiaľ neodpadla.
