Keď vyhrala v roku 1989 Ivana Christová Miss Československo, odniesla si šijací stroj, na ktorom vraj nikdy nešila, a zájazd do Japonska, ktorý sa vraj nekonal.
Mala som vtedy pocit niečoho veľmi veľkého. Prežívala som vzrušenie a takú radosť, akoby Šarišanka bola niekým od susedov, akoby som jej mohla zavolať (na pevnú linku) a zagratulovať (prečo mi to v čase telefónnych zoznamov vlastne nenapadlo?).
Cez čiernobiele výstrižky z novín sa ma vtedy po prvýkrát dotkli dejiny krásy. Alebo inak: začali sa moje súkromné dejiny krásy.
