Píše Timothy Garton Ash, britský politológ a historik
V Kyjeve sa nerozhoduje len o tom, akú podobu budú mať v budúcnosti Rusko či Ukrajina, ale aj o tom, či sa Európska únia dokáže poučiť zo svojich zlyhaní z minulosti.
Popri horiacich barikádach a mŕtvych telách na uliciach je v ukrajinskej vzbúreneckej dráme v hre týchto päť vecí.
Intenzívne násilie vnútri štátu, ktoré nemá ďaleko od občianskej vojny, sa môže uberať dvoma úplne rozdielnymi smermi. Buď môže roztrhať štát na kusy, ako v Sýrii alebo v bývalej Juhoslávii, alebo, ak sa ľudia zomknú, môže národ spojiť, ako sa to stalo v Južnej Afrike.
Štát v tomto ponímaní vytvára spoločnú občiansku národnú identitu, na rozdiel od etnickej identity, ktorá je potvrdzovaná práve štátom.
Jednou z príčin, prečo boli posledné mesiace na Ukrajine také chaotické, je, že aj keď je Ukrajina nezávislým štátom už viac než dve desaťročia, nie je ani plne funkčným štátom a nemá ani úplne zrelý národ.
Použiť v tomto prípade frázu o vláde práva a zákona by bolo ako označiť zmes vodky a krvi za čaj so sendvičom. Prezident Viktor Janukovyč je síce gangster, ale neefektívny. Efektívne a disciplinované bezpečnostné jednotky by nezabíjali v jednej minúte demonštrantov na jednej ulici, aby im ju v ďalšej prenechali.
