Keď Putin skryl prepadnutie Gruzínska za pekinskú olympiádu, netušil, že lesk a slávu z hier v Soči odkloní jeho ukrajinský kôň Janukovyč.
Po tom, čo záverečný ceremoniál v Kyjeve celkom zatienil ten v Soči, si Putin azda dá väčší pozor na dlhé prsty spravodlivosti. Pretože v Gruzínsku to bol on (s Medvedevom), kto potvrdil hĺbku Coubertinovej zakladateľskej idey, že oživením olympijských hier na spôsob Grécka sa dá dosiahnuť mier a bratstvo medzi národmi.
Pripísať hnevu bohov aj prepadák ruskej komandy v hokeji by už bolo asi priveľa. Dá sa však risknúť prognóza, že ak nepočítame snehové delá dovezené z Izraela, z prvej zimnej olympiády v subtrópoch zostanú Putinovi najmä opica a dlhy, ktoré musí ešte splatiť.
Popri úľave z toho, že čierne vdovy či iní atentátnici sa nedostali „do hry“ ani v dejisku, ani inde v Rusku, uznania a dobrej globálnej propagácie krajiny šírili svetové médiá pramálo.
