Píše Tomáš Gális, editor prílohy Fórum
V štyridsaťpercentnej strane nájdeme všetko – štatisticky je to samozrejmosť, akurát to z novej ľavice treba hľadať lupou.
V čase, keď vyjde tento článok, by už malo byť jasné, či sa Smer a KDH vzájomne podporia v ústavných zmenách v otázkach justície a manželstva. Ak áno, nepôjde len o obyčajný obchod niečo za niečo, ktorý sa bežne deje v parlamentoch po celom svete. Ide v ňom totiž o otázku, ktorá už niekoľko rokov hýbe celou Európou, Severnou i Južnou Amerikou – má štát uznať zväzok ľudí rovnakého pohlavia? V akej forme? A má ho postaviť na roveň zväzku, ktorý tvoria muž a žena?
Je možné, že o ďalších niekoľko rokov bude tento spor vyzerať dosť smiešne. Dnes však delí spoločnosť v mnohých krajinách.
Víťazné ťaženie ľavice
Od roku 1989, keď Dánsko schválilo ako prvá krajina na svete registrované partnerstvá, to zvyčajne vyzerá tak, že registrované partnerstvá, rovnako pohlavné manželstvá i adopciu detí homosexuálmi presadzujú pod zástavou pokroku a kolektívnych práv menším rôzne ľavicové strany – od sociálnodemokratických cez zelené po komunistov. Je to celkom pochopiteľné, pretože ľavica má vždy tendenciu meniť svet.
Strany, ktoré sa označujú za liberálne, by teoreticky mohli presadzovať niečo ako odluku manželstva od štátu, ale v tejto otázke zväčša spolupracujú so socialistami. Na druhej strane stoja zväčša kresťanskí demokrati či všeobecne konzervatívci, ktorí manželstvo muža a ženy považujú za základný pilier spoločnosti.
Tí poslední nakoniec zväčša prehrajú, niekedy dokonca podľahnú dobrovoľne a majú len mizivú šancu výsledok zvrátiť. Tam, kde ešte niektorý či ani jeden z inštitútov neprešiel, konzervatívci sa snažia zabrániť mu preventívne prostredníctvom ústavných zákonov či referenda.
