Oligarchia je „vláda malej skupiny privilegovaných vykorisťovateľov, veľkokapitalistov“. Pozrel som sa preto, lebo tento termín – oligarchia – sa v tlači vyskytuje v súvislosti s Ukrajinou. Ale nielen s ňou.
Je mi jasné, že slovník, ktorý vyšiel v treťom (revidovanom) vydaní v roku 1990, ešte nebol revidovaný natoľko, aby spájal oligarchiu aj s niečím iným ako s kapitalizmom.
Slovník si nemohol dovoliť napísať, že oligarchia jestvovala aj v inom spoločenskom zriadení, napríklad aj v tom, v ktorom sme žili do roku 1990. Nevolalo sa to však oligarchia, ale nomenklatúra.
Nomenklatúra možno nebola taká majetná ako oligarchia, ale zato mala väčšiu moc. Rozhodovala totiž o osudoch ľudí.
Po roku 1989, keď sme utrpeli slobodu, nomenklatúra zanikla a mnohí jej členovia sa stali príslušníkmi oligarchie. A pretože prestali byť viazaní prísahou vernosti ústrediu, začali sa správať tak, ako si vždy predstavovali, že sa majú správať bohatí.
Stavali si honosné domy, kupovali drahé autá, lietali helikoptérami, prestali vnímať hranice únosnosti. A predstierali, že toto je ten kapitalizmus. Predstierali to tak vierohodne, že aj mnohí, čo k oligarchii nepatrili, tomu uverili a začali byť z kapitalizmu sklamaní. („Pre toto sme štrngali kľúčmi na námestí?“)
