Literárium / Eugen Gindl
Tieto pojmy (a ďalšie – mammone, rejuveniles...) zaviedli počas posledných desiatich rokov žurnalisti popkultúry, ale osvojili si ich aj vedci, ktorískúmajú spoločenské trendy. Týmito pojmami označujú ľudí, ktorí odmietajú dospieť. Prevziať zodpovednosť za svoj život, stať sa aktívnymi občanmi. Je ich čoraz viac. Podľa amerického filozofa Benjamina Barbera (jeden z najvplyvnejších politológov USA, autor knihy Džihád verzus McWorld, poradca Clintonovej vlády) ich produkuje konzumný kapitalizmus. Nielen tým, že predlžuje infantilný vek mladej generácie, ale aj tým, že čoraz viac dospelých infantilizuje. Mení ich správanie a vnímanie sveta na úroveň nedospelých jedincov. Tento trend ohrozuje samotnú demokraciu. Globálne hospodárstvo produkuje čoraz viac tovarov. Viac ako ľudia potrebujú. Umenie naštepiť konzumentom nové potreby sa stalo jednou z najlepšie platených profesií. Ľudia konzumujú čoraz viac. Aj predmety, ktoré nepotrebujú. Aj produkty, ktoré majú nižšiu životnosť, ale nový dizajn. (Životnosť bežných spotrebičov v domácnosti sa za posledných 20 rokov znížila z 12 na 6 rokov.) Aj komodity, ktoré môžu nadobudnúť iba vtedy, keď si požičajú. (Voľakedy si ich kupovali z úspor.)
To všetko nestačí. Preto alchymisti trhu oslovujú nové cieľovéskupiny. V posledných desaťročiach infikujú novými potrebami deti a mladistvých. S úspechom: zisky z roka na rok giganticky narastajú. Rodičia, ktorí sami súťažia so susedmi (a predstierajú kvalitu života za každú cenu), svojim deťom nič neodoprú. Podľa Barbera však aj oni tomuto karnevalu ponúk a nanútených potrieb podliehajú. Čoraz viac inzercie pre dospelých pripomína animované či kreslené grotesky. Čoraz viac dospelých sa oblieka ako ich deti. Venuje sa aktivitám, ktorú donedávna pestovali iba tínedžeri. Čoraz viac počúva tú istú hudbu, číta tie isté komiksy a knihy, sleduje tie isté filmy ako ich ratolesti. Dôsledok: infantilizácia dospelých narastá, puberta mladých sa predlžuje.
Podľa Barbera s fatálnymi dôsledkami: v rozvinutých spoločnostiach čoraz menej ľudí dokáže racionálne hodnotiť svet, v ktorom žije. V politike i v náboženstve sa presadzujú čiernobiele názory. Nezmyselný konzum, práca bez disciplíny, sex bez plodenia detí, staroba bez dôstojnosti, istoty bez pochybností, život bez zodpovednosti, narcizmus bez múdrosti a pokory. Civilizácia sa mení na videohru.
Konzum sa stáva morálnou povinnosťou. Egoizmus občianskou cnosťou. Rovnako ako chamtivosť. Barber sa obáva, že tento typ globálneho, konzumného kapitalizmu nakoniec zničí aj demokraciu. Ak konzumenti nedospejú a nezačnú demokraciu na všetkých úrovniach, aj na tej globálnej, brániť.
