Keď je reč o tom, ako z nezamestnaných spraviť zamestnaných, zakaždým sa skončí pri paralelnom vesmíre.
V ňom sa hovorí, ako treba nezamestnaných preškoľovať a uchovať v nich pracovné návyky. Znie to dobre, lebo to evokuje pocit, že vieme, kde je problém a ako ho riešiť. Po čase sa pri vyhodnocovaní vždy dospeje k tomu istému. Úspech je len zlomkový.
V tomto paralelnom vesmíre sa ignoruje najdôležitejší údaj, a to je pomer medzi voľnými miestami a počtom nezamestnaných. Podľa ústredia práce je asi jedna ku štyridsiatim. A to sú medzi ponukami na úradoch práce aj také, kde hľadajú inžinierov a projektových manažérov.
