PÍŠE IVETA RADIČOVÁ

Sloboda je krásna vec, ale „prachy si za ňu nekúpiš“

Podoba novodobého Slovenska je rukopisom predovšetkým troch mužov: Vladimíra Mečiara, Mikuláša Dzurindu a Roberta Fica.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Píše Iveta Radičová

Prepojenie politiky a záujmových skupín (t. j. oligarchická demokracia) sa podpísalo pod podobu štátnosti Slovenskej republiky. Pod charakter spoločnosti sa však podpisuje aj pretrvávajúci príklon k pohodlnému zabúdaniu a sebaoslavnej mýtotvorbe.

V prvej fáze demokratizačného procesu (1989-1991) významnú rolu zohrali hnutia, ktorých úlohou bolo ukončiť komunistickú totalitu. Základným cieľom bola zmena politického systému s jedným dominantným subjektom na pluralitný systém politických strán.

Celkovo v Československu komunistická moc súhlasila s legitimizovaním opozície a prostredníctvom niekoľkých jednotlivcov napomáhala k zmene, čím si zabezpečila politickú podporu pre svoje ďalšie pôsobenie. Prevzatie vlády po vzájomnej dohode vyústilo do prvých slobodných volieb, no neprinieslo úspech, ktorý by umožnil dlhodobejšie pôsobenie uvedených hnutí.

„Revolucionári“ prehrali vo voľbách 1992 a prestali mať vplyv na ďalší vývin SR. Politický systém a systém politických strán nebol formovaný od nuly, ale na báze reformovania komunistických štruktúr (KSS), obnovenia demokratických strán a národných, etnických síl z obdobia pred komunizmom (DS, SNS) a politických strán na spôsob západných demokracií (KDH, SZ).

Piliere úspešnosti

V dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia sa politické strany opierali o tri piliere úspešnosti, ktoré odrážali vnútorné štiepenia spoločnosti: národný, kresťanský a sociálny (nie ekonomický). Od 50. rokov sa začala urýchlená, oneskorená urbanizácia a industrializácia sovietskeho typu. Kultúrna modernizácia však zaostávala. Dodnes je Slovensko kultúrne aj mentálne rurálnou spoločnosťou.

Po roku 1989 sme svedkami negativistického videnia. Vyzdvihujú sa neuspokojivé stránky spoločenského života. Príčiny tohto fenoménu sociológovia aj historici vidia v privysokých očakávaniach, slabom odvrátení sa od bývalého režimu, v komparatívne vysokých nákladoch a v znechutení zo spôsobov robenia politiky. Veľké ilúzie a slabšie hodnotové odtrhnutie sa od bývalého režimu boli dôsledkom pomerne neskorého civilizačného vzostupu Slovenska za socializmu, mäkšej normalizácie, slabého odporu proti režimu, pomerne nízkeho počtu perzekvovaných, veľkých finančných transferov na vidiek a značne širokých sociálnych práv.

Na Slovensku preto panuje oproti ostatným postkomunistickým krajinám pozitívnejšie hodnotenie komunistického režimu. Z uvedených dôvodov bola ekonomická transformácia prijímaná s nedôverou. Vzniklo spojenectvo ľavicového populizmu so slovenským ekonomickým nacionalizmom. Paternalistické a protiliberálne hodnotové orientácie boli na Slovensku silnejšie než v iných krajinách.

Štiepenia a vízia štátnosti

Všetky štiepenia svojimi dôsledkami zasahovali aj do vízie štátnosti. Protichodné interpretácie kľúčových historických udalostí moderných dejín (napr. vojnový slovenský štát, alebo tiež SNP) sú základom problémov pri hľadaním novej identity. K tomu sa pridáva aj historické nevedomie (tzv. biele plochy) vo vzťahu k vlastnej minulosti. V rokoch 1989-1991 sa teda upevňovali hodnoty politickej slobody a demokratického pluralizmu. V rokoch 1992-1994 sa kreovali ideologické koncepcie riešenia národno-kultúrnych záujmov, t. j. kreovala sa štátoprávna rovina.

Napokon v tretej etape, t. j. v rokoch 1998-2006 politické, sociálne a ekonomické otázky tvorili základ formovania ideologických koncepcií. Po rozdelení meny vo februári 1993 boli na Slovensku problémom devízové rezervy (len cca 200 miliónov dolárov).

Najväčší otras nastal v júli 1993 devalváciou slovenskej koruny o 10 %. Slovensko bolo dlho v špekulatívnom pásme s ratingom BB-. Národná banka si len postupne získavala dôveru. Štartovali sme s nízkym štátnym dlhom (zhruba 10 % HDP), čo bola dobrá štartovacia pozícia po rozdelení.

Po roku 1994 sa pochopiteľne podporovala domáca spotreba. Štát nešetril na platoch, úverová expanzia štátnych bánk rástla a rástol aj štátny dlh. Štátny zamestnanec mal nadpriemerný plat, ale plat učiteľov dosahoval len 85 % priemernej mzdy.

Jedným z najväčších ohrození demokracie je, keď sa vytvorí takpovediac dvojitý systém vlády: demokratická vláda, ktorá je viditeľná a oligarchická vláda, založená na ekonomických zdrojoch, ktorá je často neviditeľná. Hrozbou pre občanov je tiché, postupné vyprázdňovanie viditeľnej politiky a presun rozhodovania do neviditeľnej sféry.

Výsledkom je korupčný tlak súkromného priestoru na verejný a napokon ovládnutie verejného priestoru súkromnými záujmami. Práve toto bola jedna z kľúčových čŕt, ktoré určovali podobu samostatnej republiky. Slovensko sa po „noci dlhých nožov“ v novembri 1994, po udalostiach v Zlatej Idke, únose Michala Kováča ml, vražde Róberta Remiáša, vyhodení poslanca Františka Gauliedera z parlamentu stalo nedôveryhodnou krajinou s vážnym demokratickým deficitom.

Slovensko bolo odsunuté z prístupových rozhovorov s Európskou úniou a bolo označované za pseudodemokraciu. Roky 1998-2002 boli predovšetkým obdobím „záchranných prác“ na zaradenie Slovenska medzi štandardné a dôveryhodné krajiny, obdobím sanácie ekonomiky a bankového sektora, zastavenia divokej privatizácie, legislatívnych zmien s perspektívou vstupu do EÚ, zlepšovania podmienok pre podnikateľov a investorov, ako aj ukončenia vyrovnania sa s rozdelením Československa.

25 rokov po

Sériu prednášok štartujú Iveta Radičová a Samuel Abrahám.

Bratislavský inštitút humanizmu (www.bih.sk) a Bratislavská medzinárodná škola liberalných štúdií (www.bisla.sk) v roku 25. výročia nežnej revolúcie organizuje 25 diskusií.

Témou úvodnej je "Rok 1989 vo svete a v Československu".

Hosťami budú:

Iveta Radicova, FSEV UK a Samuel Abraham, BISLA

Moderuje: Juraj Hrabko

Diskusia sa koná v stredu 5. 3. 2014 o 17:00 hod. v sídle BISLA (Grosslingova 53, Bratislava, Christian Johnson Room)

Diskusie budu prezentované naživo a zo záznamu na www.infonet.tv.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 033
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 906
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 093
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 387
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 905
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 259
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 080
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 606
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 773
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 2 698

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

KULTÚRA

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

BLOG TRANSPARENCY

Keď biznis v zdravotníctve roztočí bývalý šéf daňovákov

Doktor Kostka nebol jediný, komu v posledných rokoch darilo.

Neprehliadnite tiež

KOMENTÁR KATARÍNY RAGÁČOVEJ

Rakúšanov sa dá aj pochopiť

Hnev Rakúšanov na zamestnancov, ktorí v krajine nemajú usídlenú celú svoju rodinu, je pochopiteľný.

KOMENTÁR MÁRIUSA KOPCSAYA

Trump a krach nemulti-nekulti na Slovensku

Preceňovanie utečeneckej témy, a najmä jej vplyvu na Slovensko odpútava pozornosť od toho, čo na nás dopadá dnes a plnou váhou - od úplatkov, kriminality, amnestií.

PÍŠE PAVOL BABOŠ

Demokracia nie je superhrdina, nerobí zázrak

Prečo má mnoho ľudí pocit, že to s krajinou ide dolu vodou, keď viaceré indikátory naznačujú opačný vývoj?

POSTREH MATÚŠA RITOMSKÉHO

Kmeňové vojny sa preniesli na sociálne siete

Internet mal spájať ľudstvo, ale dnes ho rozdeľuje. Tak, ako keď na bratislavských sídliskách kedysi bojovali znepriatelené bandy.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop