Aký je to rozdiel už v porovnaní s Českom.
Vo filme Eštebák učiteľ dejepisu deťom lapidárne vysvetlil spôsob, akým sa tvoria dejiny, keď sa ich spýtal, čo by urobili po útoku včiel. Dostal tri odpovede: jeden žiak by ušiel, druhý by sa bránil a tretí by neurobil nič.
A takto sa robia dejiny, podľa odvahy alebo zbabelosti jednotlivcov, uzavrel debatu učiteľ vo filme, ktorý opisoval charaktery ľudí po vpáde vojsk Sovietskeho zväzu do Československa v roku 1968.
Trojica najvyšších politikov – Gašparovič, Fico, Paška sa po pondelkovom spoločnom stretnutí k Ukrajine rozhodla po útoku ruských včiel neurobiť nič a vyzerala pri tom zbabelo.
Veta: Slovensko si nemôže dovoliť sólo výstupy, počkajme, ako dopadnú rokovania v Európe, nedávala zmysel ani v čase, keď bolo Slovensko postkomunistickou krajinou, ktorá čakala na členstvo v NATO a Európskej únii.
Ak to povie slovenský prezident desať rokov potom, čo je Slovensko súčasťou Únie a NATO a malo by sa samo aktívne na prijímaní rozhodnutí podieľať, vyzerá to, že mentálne ešte stále nie sme členmi organizácií, ktoré nefungujú ako komerčné firmy, ale ako hodnotové organizácie.
Povie to navyše politik, ktorý v roku 2012 nemal problém urobiť sólo rozhodnutie a silou-mocou chcel ísť na summit hostiteľa Viktora Janukovyča, keď stretnutie väčšina stredoeurópskych prezidentov bojkotovala pre väznenú expremiérku Juliu Tymošenkovú s vysvetlením, že s kľúčovým susedom treba komunikovať.
Aj s premiérom Ficom sa zhodli, že vstup cudzích (nie ruských) vojsk na územie Ukrajiny bez mandátu príslušnej medzinárodnej organizácie je porušením medzinárodného práva.
Premiér Fico to vypointoval, keď vstup ruských vojsk na Ukrajinu porovnal so vstupom armád západných štátov do Kosova a Iraku. Reakciu Moskvy na pád proruskej vlády v Kyjeve prirovnal k reakcii viacerých štátov na etnické čistky v Kosove alebo na nebezpečenstvo (dnes už nepreukázané) vlastníctvo zbraní hromadného ničenia v rukách diktátora Saddáma Husajna.
Niekde medzi aktívnou politikou a poslušnosťou k premiérovi sa pohybuje naše ministerstvo zahraničných vecí. Takže po návšteve ministrov diplomacií V4 v Kyjeve deň po vymenovaní novej prozápadnej vlády na niekoľko dní rezort stíchne, lebo všetci vieme, že na rad príde premiér.
Aj štyri dni potom, čo ruské vojská fakticky obsadili Krym, má ministerstvo na svojej webovej stránke rôzne praktické vyhlásenia (pre turistov), ale žiadne stanovisko ku kroku Ruska, aký sme v roku 1968 sami prežili.
Aký je to rozdiel len v porovnaní s Českom, kde postup Ruska kritizovali prezident Zeman, premiér Sobotka a najmä šéf diplomacie Zaorálek, všetko bývalí či súčasní členovi sociálnej demokracie, aká vládne na Slovensku.
Chcelo by to poradiť sa s učiteľom dejepisu z filmu Eštebák, ako deťom opísať situáciu, keď sa po útoku včiel jeden politik vyjadruje nejasne, druhý sa ozve len každý štvrtý deň a tretí neurobí nič, kým o tom nerozhodnú iní, najlepšie veľkí.
Aký obraz v dejinách po sebe zanechá krajina, ktorú takáto trojka spravuje?
Čítajte viac komentárov:
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7125375" title="Komentár Petra Schutza" url-type="sme-article"]Porovnávať dnešnú Ukrajinu s Kosovom a Irakom je nemiestne[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="mucka" id="7125368" title="Komentár Františka Múčku" url-type="sme-article"]Bez imigrantov sa nezaobídeme a nebudú nimi len ukrajinskí zubári[/content]
