Kresťanskí demokrati sa dohodou so Smerom o zmene ústavy podpísali pod to, že sa monštruózne ovládnutie štátu jednou stranou môže rozšíriť aj na súdy.
Potichu a narýchlo ucapkané spojenectvo medzi KDH a Smerom sa vydáva za štátnickú záchranu justície. Pozorný pohľad na text novely ústavy z dielne „Paška-Hrušovský“ však odhalí grandiózny copperfieldovský trik, v ktorom sa spolupáchateľ preobliekol za Supermana, aby po rokoch pomáhania gaunerom vytvoril zdanie záujmu o očistu súdov.
Ukazuje nám, že v tejto krajine je možná akákoľvek politická zvrátenosť. Ale najmä odhaľuje vnútro aktérov a ich absolútne pohŕdanie občianskou dôstojnosťou, s ktorou kedykoľvek možno vytrieť podlahu a urobiť z nej výťah k ďalšej funkcii.
Ovládnutie štátu
Pod čo sa teda KDH podpísalo? Prezidenta (priamo voleného zástupcu ľudí, ktorý by mohol vyvažovať vládu a parlament a po týchto voľbách tvoriť i možnú opozíciu Smeru) novela oberá o možnosť nominovať zástupcov do hlavného správneho orgánu súdov - Súdnej rady.
Rolu vlády a parlamentu (teda súčasnej väčšiny jednej strany) naopak posilňuje. Minimálne na dva roky jej na tácke odovzdáva kontrolu nad polovicou tohto orgánu. Všetky podstatné podrobnosti tiež zveruje osemdesiattrojke, aby si ich upravila obyčajným zákonom. Funkcie predsedu Súdnej rady a Najvyššieho súdu síce rozdeľuje, ale opäť copperfieldovsky.
Súdna rada v aktuálnom zložení totiž v júni zvolí predsedu Najvyššieho súdu. Z toho by sa podľa novely mal do jesene stať aj predseda Súdnej rady. V novembri by však polovicu z nej ovládol parlament s vládou a Súdna rada by si spomedzi seba zvolila nového predsedu – s najväčšou pravdepodobnosťou opäť z politických nominantov, keďže aktívny sudca by dostal na túto funkciu stopku. Predsedom Najvyššieho súdu by ostal v júni vybraný človek.
