Literárium / Ján Buzássy
Vieme, že existujú sny, hoci ich vzťah ku skutočnosti je nám záhadou. Máloktorý sa splní. Pribúda snov, o ktorých si povieme – radšej nech sa nesplní. Znamená to, že v snoch kamsi „uletíme“, do súvislostí, ktoré sú zlé a mimo reality, ale ktoré nám vrhnú na realitu nové svetlo, čosi vysvetlia. V niektorých výtvarných dielach to vychádza krásne. Inde nie. Povedzme, sníva sa vám: Sedíš na koni, čiernom, za tebou temný les, je noc. Na kolenách držíš pušku, nevieš, či nabitú, nie je to kalašnikov ani nič z westernov, možno čosi z druhej svetovej. Pred tvojím zrakom vedie cesta popri plote. Plot je z drevených dosák so šikmým zrezaním navrchu, také už u nás nie sú. Čo tu robíš? Asi niečo strážiš. Možno tú cestu. Kto príde? Sprava či zľava? Ak zľava, je to podľa Homéra zlé znamenie. Ak prídu ľudia, čo im povieš, v akom jazyku, po slovensky, po ukrajinsky?
To už nie je sen, to už rozmýšľaš. Sen sa kdesi odohral, možno na Ukrajine, nie v hlavnom meste, iba na vidieku, ale aj tam sa čosi deje, hrozivé aj oslobodzujúce. Akýsi tiež sen. Povieš si – na toto radšej nemyslieť. Sándor Márai vo svojich Denníkoch píše, ako počas vojny si v noci čítaval verše Charlesa Baudelaira, tie mu zapĺňali vedomie, akoby vdychoval omamný voňavý dym, a takto aj zaspí, takmer šťastný. Inde hovorí o nezávislosti: „Existuje iba jeden druh nezávislosti, nezávislosť chudoby a života bez túžob.“ Ale: „Chudoba bez túžob je peklo na zemi.“
Nedávno uplynul február, ktorý sa u nás nazýval aj Víťazným (1948). Nemám z neho nijaké revolučné zážitky, bol som malý a mal som v hlave iné témy, ale isté zmeny som zaznamenal. Vo vstupnej hale nášho gymnázia viselo na stene heslo z písmen pripichnutých špendlíkmi: „Zvíťazí ten, kto vytrvá.“ Tradičná poučka pre študentov, aby sa usilovali vzdelávať. Na víťazstvo pracujúceho ľudu reagovali študenti tak, že v hesle vytiahli špendlíky a v poslednom slove prehodili písmená: Zvíťazí ten, kto vyvŕta. Asi sa im spoločenská zmena nepáčila. Víťazstvo vŕtalo nielen do školstva. Už bol nový riaditeľ a z hesla spravil kauzu. Prišiel čas iných hesiel.
Blízkej Ukrajine neviem poradiť, ale môžem jej ponúknuť staré heslo, ktoré je v nadpise týchto úvah.
