Píše Peter Singer, profesor bioetiky na Princetonskej univerzite
Keď poľský minister zahraničia Radosław Sikorski odcestoval vlani do Kyjeva na rozhovory, jeho ukrajinskí hostitelia sa mu údajne smiali, pretože mal na ruke lacné japonské hodinky. Niekoľkí ukrajinskí ministri totiž mali hodinky v cene nad 30 000 dolárov. V komentári, ktorý som o tomto incidente napísal, som poukázal na skutočnosť, že quartzové hodinky plnia základnú funkciu chronometra – presne ukazovať čas – lepšie ako mechanické „prestížne“ hodinky, ktoré stáli niekoľko stonásobne viac.
Sikorski sa smial naposledy. Tých, ktorí si z neho uťahovali, ukrajinský parlament po úteku prezidenta Viktora Janukovyča z Kyjeva narýchlo zosadil z funkcií. A drahé hodinky s osudom Janukovyča a jeho kumpánov tak trochu súviseli.
Janukovyč, bin Alí a Marcos
Korupcia je v ukrajinskej revolúcii kľúčovou témou, rovnako ako to bolo v prípade mnohých ľudových povstaní vrátane tuniskej vzbury proti prezidentovi Zin Abidin bin Alímu, ktorá odštartovala arabskú jar , alebo v „revolúcii ľudovej moci“ na Filipínach, ktorá v roku 1986 zvrhla prezidenta Ferdinanda Marcosa.
Vo všetkých týchto prípadoch nasledovali po zvrhnutí skorumpovaného vodcu odhalenia o hýrivom životnom štýle vedenom na úkor vlastných občanov, z ktorých mnohí boli zúfalo chudobní. Dnes vieme, že Janukovyč mal súkromnú zoo, vlastnú reštauráciu v podobe pirátskej lode a zbierku súčasných automobilov aj veteránov.
Jeden dokument získaný po jeho úteku ukazuje, že Janukovyč zaplatil istej nemeckej firme 1,7 milióna eur za drevené obloženie svojej jedálne a čajovne. V Tunisku zase neslávne preslávená márnotratnosť bin Alího rozvetvenej rodiny zahŕňala okrem iného chov tigra v klietke a dovoz zmrzliny zo Saint Tropez súkromným lietadlom. A pokiaľ ide o Marcosa, kto môže zabudnúť na 3000 párov topánok jeho manželky Imeldy?
Nejde len o nerovnosť
Jeden návštevník Janukovyčovho panstva povedal denníku New York Times, že všetko bolo ukradnuté ľudu. Rovnaký hnev zavládol po páde bin Alího a Marcosa, keď obyčajní ľudia videli, ako ich vládcovia žili. Hoci sa na jednej mramorom obloženej spálni v bin Alího paláci vzápätí objavilo grafity s heslom „Bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú“, nejde iba o otázku ekonomickej nerovnosti .
Možno tvrdiť, že nerovnosť príjmov je oprávnená, pretože dáva podnikateľom podnet na poskytovanie tovaru a služieb, ktoré sú lepšie alebo lacnejšie ako tovary a služby poskytované ostatnými, a z tejto konkurencie majú prospech všetci. Naproti tomu nemožno ani zďaleka tvrdiť, že politickí vládcovia by mali mať možnosť nadobúdať nesmierne osobné bohatstvo prostredníctvom úplatkov či prideľovaním verejných prostriedkov vlastnej rodine a priateľom.
