Píše Vladimír Baláž, Prognostický ústav SAV
Zníženie dane o jedno percento nemusí viesť k znižovaniu cien, ale skôr k zvyšovaniu ziskov v obchode.
V roku 2010 rozhodla vláda pani Radičovej o zvýšení DPH z devätnástich na dvadsať percent s účinnosťou od 1. januára 2011. Vtedajšia vláda odôvodnila tento krok akútnou nutnosťou konsolidovať verejné financie.
Zároveň sľúbila a do novely zákona o DPH presadila, že keď deficit verejných financií klesne pod tri percentá hrubého domáceho produktu, tak sa úroveň DPH vráti na 19 percent. Predbežné údaje o vývoji verejných financií za rok 2013 naznačujú, že schodok naozaj klesol pod tri percentá HDP. Mala by súčasná vláda dodržať sľub tej bývalej?
Lepšie sú nepriame dane
Sľub o návrate na pôvodnú 19percentnú sadzbu DPH dobre vyzeral, ale z ekonomickej stránky nebol šťastný. Spotrebiteľské ceny nereagujú na zvyšovanie či znižovanie DPH elasticky. Trh v maloobchode je veľmi konkurenčný a cena pre spotrebiteľa je daná aj inými faktormi, ako je výška DPH. Takýmito faktormi sú napríklad výška marže predajcu, tlak domácej i zahraničnej konkurencie či tlak obchodu na výrobcov, aby dodávali za nižšie ceny.
Zvýšenie DPH o jedno percento sa preto nemusí nevyhnutne premietnuť do rovnakého nárastu cien. Takisto zníženie DPH o jedno percento nemusí viesť k znižovaniu cien, ale skôr k zvyšovaniu ziskov v obchode. Štátny rozpočet ráta na tento rok s výberom DPH na úrovni 4,9 miliardy eur. Zníženie percenta DPH o jedno percento môže viesť k poklesu efektívneho výberu DPH asi o 200 miliónov eur.
Väčšina ekonómov sa prakticky na ničom nezhodne, ale ak sa zhodne, tak na tom, že lepšie je zaťažovať obyvateľstvo nepriamymi daňami ako priamymi. Bohatí minú v obchodoch viac ako chudobní, a preto aj zaplatia viac nepriamych daní.
Znížme odvodové zaťaženie
Slovák s priemernou mzdou zaplatí na daniach a odvodoch ročne 22,5 percenta z hrubého príjmu. Ak zoberieme do úvahy aj odvody, ktoré za neho platí zamestnávateľ, celkové zaťaženie nákladov práce daňami a odvodmi dosahuje takmer 43 percent. Navzdory rôznym mýtom Slovensko výškou daňového a odvodového zaťaženia nepatrí v Európe k rekordérom, ale skôr k priemeru. Žiaľ, patrí do prvej päťky v celkovej miere nezamestnanosti. Čo sa týka dlhodobej nezamestnanosti, Slovensko v Európe drží smutný primát.
