Andrej Kiska vyhlasoval, že je pripravený pre ľudí, oveľa skôr ako mnohí iní kandidáti. Politickým stranám, s výnimkou ojedinelých hlasov v SaS a SDKÚ, bol ľahostajný, čo je dnes jeho najväčší tromf. Ešte pred zopár mesiacmi tvrdil, že politikov pozná len z televíznej obrazovky a stretol ich asi troch.
Dnes už je situácia úplne iná. Všetko, čo by za normálnych podmienok Andreja Kisku v prezidentských voľbách diskvalifikovalo, je na Slovensku jeho najväčšou prednosťou. Je politikom, pretože sa zaoberá politikou, ale vnímaný je ako nepolitik. Jeho neskúsenosť je vnímaná ako cnosť, veď kto raz okúsi politiku, nemôže byť čistý. Voliči sa ho možno chystajú vrhnúť z anjelských výšin do pekla politiky. Že si anjelské krídla pristrihol sám, aby sa mu lepšie padalo, to už nie je také martýrske.
Opozičníci by sa s ním teraz radi pretŕčali pred médiami a tľapkali ho po pleci, ale nemôžu, pretože oficiálne majú aj oni po nekonečnom hľadaní svojho kandidáta. Čo vlastne urobili, aby mu pomohli? Neukazovali sa po jeho boku a ostentatívne ho ignorovali, aby mu nekazili profil.
To je ich najväčšia zásluha. Za prípadný úspech Andreja Kisku si môžu pripísať body len preto, že zbabrali v poslednom období, čo sa dalo. Teraz mu „partizánsky“ na sociálnych sieťach vyjadrujú podporu, aby ex post mohli povedať, že aj oni boli v „povstaní“ proti Ficovi.
