Nadržiava Rusom, no spoločnú domácnosť má s Úniou.
Je chválou Roberta Fica – bez irónie – že pozíciu k ukrajinskej kríze mu diktuje „chladná hlava“. S horúcou by totiž bol na strane Ruska. Ako napríklad v prvej plynovej kríze.
To, že klimatizuje lebku, však súčasne znamená, že v trojuholníku „medzinárodné právo, koordinácia s EÚ, národnoštátne záujmy SR“ (Fico) sa stráca jednoznačná principiálna línia. Slovenský postoj je ambivalentný, zle čitateľný, obojpohlavný. A nielen preto, že v ňom veľmi chýba slovo agresia.
Kým sme na pôdoryse V4, nič sa nedeje. Naopak. Vyhlásenie z Narvy, v ktorom véčkari s Pobaltím „odsúdili útok na suverenitu i územnú celistvosť Ukrajiny i nelegálne referendum na Kryme“, je dokonca dôraznejšie než stanovisko Rady EÚ.
Je veru cítiť, že tu šéfuje Poľsko, ktorému sa Fico neodváži oponovať, že „odmieta rýchle silácke gestá a populárne výkriky“. To si dovolí iba ak do Hospodárskych novín.
