Autori pracujú na projekte Demagog.SK
Najviac pravdivých výrokov mal Milan Kňažko, ale najkomplexnejšiu prácu s faktmi má Radoslav Procházka. Najhoršie dopadol Ján Čarnogurský.
Demagog.SK dosiaľ počas predvolebnej kampane overil viac ako 300 výrokov kandidátov na post prezidenta. Svoje názory a argumenty prezentovali na viacerých fórach, my sme sa zamerali na šesť vystúpení preferenčne najsilnejších kandidátov do 12. marca, bez započítania posledných večerných debát na Markíze a RTVS.
Najviac a najkomplexnejšie s faktmi pracuje Robert Fico, ktorý však zaznamenal aj najviac chýb. Radoslav Procházka pracuje s faktmi často a všestranne a dosahuje vyšší pomer pravdivých výrokov. Milan Kňažko sa vyhýba exaktným dátam a štatistikám, zaznamenal však najviac pravdivých výrokov.
Andrej Kiska oproti nemu menej interpretuje spoločenské udalosti, opakuje podobné výroky a používa jednoduchšie fakty. Pavol Hrušovský neprimerane zovšeobecňuje a používa menej konkrétne fakty. Práca s faktmi Jána Čarnogurského je spomedzi kandidátov najproblematickejšia.
Ich výsledky sú porovnateľné s celkovými štatistikami diskusnej sezóny 2012/2013, v ktorej odznelo 64 percent čisto pravdivých výrokov, 25 percent fakticky nepresných a 11 percent neoveriteľných výrokov. Kým v prezidentských debatách odznel o tri percentuálne body vyšší podiel čisto pravdivých výrokov, podiel nepresných výrokov je o pätinu nižší.
Časť z týchto výrokov sa preliala do kategórie „neoveriteľné“, ktoré prezidentskí kandidáti využívajú vo väčšej miere, než bolo v minulej diskusnej sezóne bežné. Rozdiel môže byť spôsobený odlišnými témami v prezidentských diskusiách, v ktorých prevažovali prezidentské kompetencie, situácia na Ukrajine a minulosť kandidátov.
Robert Fico
Jeho prejav charakterizuje konkrétne, časté a všestranné používanie faktov. Cituje čísla, zákony, interpretuje iných politikov, porovnáva Slovenskú republiku s inými štátmi. Na druhej strane sa dopúšťa aj najväčšieho počtu chybných výrokov vrátane omylov, ktoré možno považovať za závažnejšie.
Robert Fico napríklad výrazne prehnal podiel áut vyrobených na Slovensku exportovaných do Ruska, čím zvyšoval jeho dôležitosť pre našu ekonomiku.
Premiér viackrát preháňal pri porovnávaní Slovenska s inými krajinami Európskej únie - nepravdivo tvrdil, že máme tretie najnižšie mzdy v Únii a že sme ako prví predložili partnerskú dohodu s Úniou na roky 2014 - 2020.
Výraznejšieho omylu sa dopúšťa pri interpretovaní zákona o hmotných dávkach, keď podľa neho zákon zavádza bezúhonnosť ako podmienku nadobudnutia dávok, čo nie je pravda.
