Pri pozorovaní reči sa často stretávame s výskytom viacerých možností vyjadrenia jedného (kategoriálneho) významu, pričom táto variantnosť môže pôsobiť zneisťujúco: ako to teda je s tou jazykovou pravidelnosťou a systémovosťou, keď – ako hovoria východniari – „i tak še da, i tak še da“?