Píše filozof Fedor Blaščák
Víkend naznačil, že dáva zmysel zahnať politické nočné mory.
Tektonické dosky slovenskej politickej zeme sa pohli. „Dávam boľševikovi rok, maximálne dva.“
Odkazy zemetrasenia sú jasné. Optimista okamžite vidí, že Slováci odmietli prázdne reči, papalášizmus a celkovo hrubé spôsoby. Publikum poučené Mečiarom, Slotom a Gorilou odmieta lživý a nafúkaný život starej politickej triedy odtrhnutej od reality bežného dňa. Veria im už len skalní. Odkazom číslo jeden je, že takých na Slovensku začína byť menej. Takých, ktorí rozumejú svetu tak, ako kedysi bol, alebo si želajú, nech ostane taký, aký je.
Voliči pochopili správne
Odkazom číslo dva je fakt, že viac než 50 percent volilo slušnú tvár Slovenska. Pripomenuli sme si tým odkaz novembra '89 aj septembra '98. Pritom úvahy o tom, v akej „rozpohybovanej a hodnotovo neusadenej spoločnosti žijeme“ (Wienk), môžeme rozvíjať a uplatňovať aj ďalej dozadu na roky 1918, 1944, 1946 alebo 1968. Tak ako dnes aj vtedy mali Slováci po krk politiky a tak ako dnes aj vtedy im práve oň tiež išlo. A najzaujímavejšie na tom je, že sa v tej rozpohybovanosti, či tesne, či väčšinovo, no vždy postavili na tú správnu stranu.
