Dominantným spôsobom výkonu moci v politickom systéme Slovenska je zastupiteľská forma demokracie, v ktorej do vzťahu voliča a parlamentu vstupujú politické strany, ktoré majú ako jediné právo nominovať v parlamentných voľbách kandidátov na poslancov.
Prečítajte si článok k druhej zo sérii prednášok BISLA/www.bih.sk k 25. výročiu nežnej revolúcie.
Práve nemohúcnosť občanov pri kontrolovaní agendy, o ktorej rozhodujú ich zastupitelia , je jedným z najvážnejších problémov súčasných demokracií (Dahl, 2004), Slovensko nevynímajúc. Neznamená to však, že táto nemohúcnosť občanov je statická a nemení sa v čase.
Naša krajina prešla od roku 1989 výraznou transformáciou, ktorá priamo ovplyvňuje možnosti a schopnosti občanov kontrolovať zastupiteľov. Vstup Slovenska do EÚ na jednej strane znamenal presunutie výkonu časti právomocí na inštitúcie EÚ a pre občanov ešte obtiažnejšiu kontrolu a vynucovanie zodpovednosti voči tým, ktorí v ich mene rozhodujú v EÚ.
Postavenie Slovenska ako čistého príjemcu v Európskej únii ponúklo po privatizácii (staro)novej generácii zastupiteľov ďalšiu príležitosť na zvýhodňovanie súkromných záujmov pred verejnými. Na druhej strane prístupový proces a členstvo Slovenska v EÚ umožnili prístup k novým zdrojom informácií o konaní domácich politických aktérov.
Demarše ako alternatívne informácie
Demarše Európskej komisie a jej hodnotiace správy v období 1994-1998 prinášali na Slovensko alternatívne informácie o tom, čo robí vláda, ktorá monopolizovala verejnoprávne médiá. Verejnosť tak nie je výlučne odkázaná na komunikáciu so zastupiteľmi na národnej úrovni, ale môže ich konanie ovplyvniť aj na úrovni EÚ, ako to urobili mimovládne organizácie v eurofondových kauzách sociálne podniky, či nástenkový tender.
Ďalšou zmenou v politickom systéme SR bola bezprecedentná miera decentralizácie najmä v rokoch 1999-2004, ktorá oslabila postavenie štátu v prospech územnej samosprávy. Práve na lokálnej úrovni sa zrodili iniciatívy (Pezinok, Kremnica, Jahodná pri Košiciach), ktoré presiahli hranice území, na ktorých vznikli a ukázali Slovensku význam budovania komunity a kontroly nositeľov moci. Úlohu tradičných politických strán v desiatkach slovenských obcí a miest preberajú neformálne združenia občianskych aktivistov, ktoré môžu byť zdrojom inšpirácie, ale i ponaučenia pre národnú úroveň.
Pre mňa tou najvýznamnejšou zmenou v kontexte zastupiteľskej demokracie je prijatie zákona o slobodnom prístupe k informáciám v roku 2000, ktorý dal po ôsmich rokoch od prijatia Ústavy SR ústavnému právu na informácie zakotvenému v článku 26 použiteľný obsah.
V dobe, keď napriek ústavnej zodpovednosti vlády voči Národnej rade SR vláda dominuje ústavnému systému, keď kontrola zo strany parlamentu sa odohráva na úrovni neúspešných pokusov o vyslovenie nedôvery; keď na územnú samosprávu spolu s desiatkami právomocí prešli aj miliardy verejných prostriedkov; je zákon o slobodnom prístupe k informáciám účinným nástrojom na kontrolu zastupiteľov.
25 rokov po (séria 25 prednášok na BISLA)
V sérii prednášok pokračujú Marián Leško a Erik Láštic.
Bratislavský inštitút humanizmu (www.bih.sk) a Bratislavská medzinárodná škola liberalných štúdií (www.bisla.sk) v roku 25. výročia nežnej revolúcie organizuje 25 diskusií.
Témou druhej z nich je Demokracia a politické strany po roku 1989.
Hosťami budú:
Marián Leško, komentátor časopisu Trend
a Erik Láštic, Katedra politológie FiF UK (pozrite si jeho text: „Zastupiteľská demokracia je najhorším spôsobom vlády...“)
Moderuje: Juraj Hrabko
Diskusia sa bude konať v stredu 19. 3. 2014 o 17:30 h v sídle BISLA (Grösslingová 53, Bratislava, Christian Johnson Room)
Diskusie budú prezentované naživo a zo záznamu na www.infonet.tv.