Píše Daniel Lipšic, predseda hnutia Nova
Je v našom životnom záujme urobiť všetko, aby aj naše NATO a Európska únia začali konať.
Ukrajina sa v roku 1994 vzdala statusu jadrovej mocnosti výmenou za bezpečnostné garancie mocných. Vzdala sa tak nástroja na odstrašenie pred možnými útokmi na svoju zvrchovanosť a teritoriálnu integritu. Dnes čelí ozbrojenej agresii jedného zo svojich susedov a keď sa v najvyššej núdzi obrátila na nás, okrem verejnej podpory veľa nedostala.
Ak sa Rusko niečoho obávalo, tak to boli vojenské a ekonomické protiopatrenia Európskej únie a NATO. Tie sú však zatiaľ veľmi slabé. Mnohé západné štáty túto chabú reakciu vysvetľujú snahou znížiť napätie. Ale neprispievame k opaku - k ďalšej eskalácii – práve týmto ustupovaním, respektíve nekonaním, a to tým, že Rusku vlastne dovoľujeme pokračovať?
Dnes je to Krym, zajtra to môže byť východ Ukrajiny. Každým takýmto krokom sa Rusko blíži k hraniciam Únie a NATO. Rusko takéto ustupovanie vníma ako slabosť. Ak spoločne dovolíme, aby sa z Ukrajiny stalo druhé Gruzínsko, bude to obrovské zlyhanie. Väčšie ako v Gruzínsku, lebo zopakovať dvakrát tú istú chybu už nie je neskúsenosť, ale hlúposť.
