Zdá sa, že voliči Radoslava Procházku ho najčastejšie vnímali ako kresťansko-sociálneho demokrata. Preto aj prechod voličov od Procházku ku Kiskovi môže byť komplikovanejší ako od Kňažka.
Ak by neficovi voliči vedeli, ako dobre skončí Radoslav Procházka v prvom kole prezidentských volieb, tak by Radoslav Procházka skončil lepšie. Keďže prieskumy z neho robili chlapíka, ktorý už ani nedovidí na chrbát Andreja Kisku, prišiel Procházka o silný mobilizačný prvok.
V čase medzi tlačovkami kandidátov súperiacich v druhom kole sa pozrime na niektoré veci, o ktorých ešte nebola reč.
Ešte pred pár mesiacmi sme tu mali panickú debatu o tom, v akej hlbokej kríze sa krajina ocitla, keď si v Banskej Bystrici zvolili takého župana.
Ak sa pozrieme na výsledky prvého kola prezidentských volieb, môžeme povedať, že je to festival štandardnej západnej demokracie. Procházka, Kiska a Kňažko sú stelesnením politickej štandardnosti. Jeden je sympatickejší, ďalší vzdelanejší alebo charizmatickejší. Sú medzi nimi nezanedbateľné rozdiely, pre ktoré ani jeden nie je prijateľný pre všetkých, ale ani jeden z nich nie je na pomery našej civilizácie úletom. Či rovno nepriateľom našej civilizácie.
Gyula Bárdos je s nimi v tomto úplne kompatibilný, akurát je vnímaný ako kandidát pre maďarskú menšinu. Títo ľudia získali takmer dve tretiny hlasov, teda prakticky všetky neficovské hlasy.
Najskôr vzopätie, potom fiasko?
Výsledok z Banskej Bystrice spustil lavínu analýz o tom, ako sa zo Slovenska stáva hnedá diera, ktorá má ten istý základ ako zvýšené aktivity veriacich. Či už išlo o košický pochod, alebo aktivity na podporu tradičnej rodiny.